Od tohto poznania sa odvíja aj vzťah ľudí k nastávajúcim voľbám do orgánov týchto nešťastných zlepencov. Popri všeobecnej nechuti k správe vecí verejných u nás sú tieto voľby ďalšou previerkou postoja ľudí k poslancom, ktorých nepoznajú, orgánom, o ktorých činnosti nič nevedia, inštitúciám, ktorých existencia nijako nie je potrebná k životu. Napriek tomu sa vždy nájdu jedinci, odhodlaní na všetko, ktorí si myslia (to je ten lepší prípad), že nás preberú z letargie, že nás prinútia zamyslieť sa. Niekedy sa to podarí – na čo iné by mohli slúžiť bilboardy okolo ciest s nadživotným portrétom košického primátora, označeným len menom a titulom dotyčného? Čo nám asi tým chcel povedať? Možno sa domýšľať v tomto období, že asi chce kandidovať na nejakú dôležitú, vyššiu funkciu. Akú? Kde? Skutočne zamyslenia hodné...
Všetko zlé je na niečo dobré. Občas je to aj celkom dobrá zábava. Iný kandidát na neznámu funkciu zaplavil v týchto dňoch centrum nášho provinčného mestečka, spoza každého rohu na mňa vyskakoval, hľadel planúcim pohľadom a... štval ma tým, ako blahovoľne si dovoľuje tykať mi. Veď sme spolu husi nepásli! Až do chvíle, kým som si nevšimol a neuvedomil hlbokú podstatu jeho posolstva. Veď vraví úplnú, hlbokú pravdu. Kto iný už by mohol byť pre neho dôležitejším, ako on sám? Nechtiac (a možno aj prispením vtipného dobráka) nám prezradil dôležité tajomstvo poslaneckého (prednostovského, predsedníckeho etc.) postu... Viem, že mu robím nežiaducu reklamu, ale nedalo mi to. Pardon :-)
Foto M. Barlog
