Tohtoročná zima už mala svoje klasické podoby. Biela snehová perina, mrazivé kvety...
...ľadové čipky a girlandy na brehoch vôd, v ktorých sa odrážalo chladné slnce na belasej zimnej oblohe.
Tohtoročná zima vyčarovala krásneho delfína pre moju dcéru.
Ešte pred týždňom bol potok za mestom zahalený ľadovými závesmi.
Posledný víkend to isté miesto vyzeralo takto.
Napriek tuhým nočným mrazom je celodenný odmäk. Slnko je už vysoko a svieti dlhšie, len čo ráno vyhupne na oblohu, začne ohrievať zem a ani jasné mrazivé noci už nedokážu víťazný postup zastaviť. Snehová perina mizne priam pred očami - a odhaľuje, čo predtým milosrdne zakrývala. Ukazuje sa, že ľadové pereje na potoku majú v skutočnosti v našich končinách veľmi prozaický dôvod.
Aj inokedy nevábna, zapáchajúca voda sa zakalila prvou spláchnutou ornicou z polí nad mestom. Ľadové čipky na brehoch, ktoré mráz každú noc tvrdohlavo vytvorí, už nie sú bieloskvúce a priehľadné.
Bariéry na potoku odhalia svoj skutočný obsah...
...na brehu sa objavia doteraz skryté polámané pomníky z neďalekého starého židovského cintorína, ktoré tu nahádzali príslušníci nášho bohabojného národa, pomiešané s úplne novými civilizačnými vývržkami.
Vo vodách a na ich brehoch sa znova odhalí skutočná tvár našej civilizácie, ktorú pani Zima na krátke obdobie milosrdne skrývala. Nová jar môže začať.
Foto M. Barlog
