Od osemdesiatych rokov minulého storočia ako obrovská metlazametá svahy Havraních vrchov kalamita. Začalo to v nižších polohách,smrekové monokultúry sa premenili na rozsiahle rúbaniská v oblasti Skalky,Okrúhlovca, na Králikoch a lykožrút v kombinácii s otepľovanímči prepadmi nárazových vetrov postupoval do vnútra lesných komplexov Suchejhory, Hrnčiarky, Grajnára. Chvíľu sa zdalo, že úroveň úpätia kopcov Muráňa Knola ho zastaví, ale bolo to len zbožné želanie. Roky smez Grajnára chodili na Knolu cez husté smrekové porasty. Osrienené smrekovékmene ako vojaci okolo celej cesty boli tradičným obrazom ešte minulého roku.Tohto roku je už všetko ináč. Lykožrút sa udomácnil v smrekovom lesnompásme so zničujúcou istotou, ktorú sme doteraz poznali z nižších polôh.
Dalo sa to čakať, ale i tak je tento obraz ťažkoprijateľný. Rozsiahle plochy lesa vyvrátené, vyrúbané, okraje rúbanísk lemovanéštafážou vyschnutých červených stromov.
Doteraz neznáme priehľady ukazujú rozsah kalamityv údolí Hnilca – na svahoch Babinej už neostal temer žiaden les a ztoho čo ostal máločo dožije do jari.
Biele kríže na stromoch vyznačujú rozsah kalamity pri jejletnom spracovaní. O necelého pol roka vidno, že suché smreky stoja hlbokoza touto hranicou. Lesníci nestíhajú kalamitu spracovávať, všade ležia čerstvévývraty, zlomy, i vypílené nespracované kmene. O nejakýchpreventívnych opatreniach, ako je napr. odkôrňovanie, ani stopy. Pri tomtorozsahu kalamity je to jednoducho nezvládnuteľné.
Po hodine mierneho stúpania sme prekonali 230 výškovýchmetrov a zastali sme na vrchole Veľkej Knoly. Počasie viac než priaznivé,teplotná inverzia znamenala príjemnú vrcholovú teplotu, no zatiahnutá obloha nadruhej strane nepriaznivo poznamenala charakteristiku Knoly – výhľady. Aj takje Kráľova hoľa na dosah ruky.
Kedysi hôľny vrchol Knoly bol nevhodne zalesnený smrekovoumonokultúrou a aj tu sa prejavuje fakt, že ani vo vhodnom prostredí nemusísmrek prosperovať, pokiaľ je cudzorodým prvkom, preneseným z celkom inýchklimatických a ekologických pomerov. Kam oko dohliadne, mladé smreky žltnúa mnoho ich je husto obsypaných šiškami – najlepšou diagnózou blízkehokonca, ktorý sa smreky snažia kompenzovať úrodou semien pre zabezpečenie novejgenerácie.
Malé kolesá lykožrútom zničených smrekov sa objavujú ajv staršom lese v okolí vrcholu, na ich miesto sa však už tlačia mladéodrastené smreky. Sme predsa len v prostredí, kde je smrek prirodzenoudrevinou.
Obzerám sa po okolí a uvedomujem si, že existuje omnohoväčšie nebezpečie, ako maličký lykožrút. Rozsiahle okolie Knoly je chránenýmareálom a spolu s priľahlou prírodnou rezerváciou Muráň predstavujújedinečný komplex smrekového lesného stupňa, v ktorom napriek opísanýmproblémom sú aj rozsiahle plochy prirodzeného skalnatého smrekovo-jarabinovéholesa s množstvom rašelinísk, útočiskom medveďa, vlka, rysa a najmäsilne ohrozeného hlucháňa. To všetko je v ostrom kontraste s ideouSpišského raja, ktorý predstavuje 50km zjazdoviek, podzemné garáže, rozsiahle plochyaquaparku, zábavného parku či rekreačnej dediny na 500 ha okolitého lesa. Ak bysa tento zámer naozaj podarilo zrealizovať, znamenalo by to definitívny zánikprírodných hodnôt na celom území – zjazdovky zo všetkých strán kopírujú hraniceoboch chránených území a vyhýbajú sa mu zrejme len kvôli tomu, žev tejto spoločnosti sa ešte stále z akejsi zotrvačnosti chránenéúzemia tolerujú.
Pri zostupe do Novoveskej Huty prechádzame ďalšími plochamirozsiahlych čerstvých rúbanísk vetrovej a hmyzovej kalamity.V takejto situácii je ťažko byť škodoradostný, ale nedá mi nemyslieť nalesníkov zo Štátnych lesov TANAP – ako by tu obhájili svoju tézu o tom, žeochranármi podporované nezasahovanie podporuje šírenie lykožrúta? Lesníci tumajú úplne voľné ruky, nič ich neobmedzuje, a predsa nedokážu víťaznýpostup milimetrového chrobáčika utlmiť. Aj laikovi udrú do očí malé fľakybukov, javorov a brestov uprostred tejto pohromy, ktoré ostali stáťuprostred vetrovej kalamity, odolali hmyzu. Aj toto je vízia pre nový les,avšak lesnícka politika je čudesná – aj to dobré, o čo sa snažia, sa míňaúčinkom. Buky, vysadené na starších plochách kalamity vo výške okolo 800 m n. m. na kryštaliniku,pochádzajú od Sobraniec. Les sa doslova mení na bojisko, poznamenané jazvamiciest, rozsiahlou eróziou a všadeprítomným poškodzovaním kmeňov ešterelatívne zdravých stromov pri ťahaní tých odumretých. No a do toho eštetá predstava Spišského raja, ktorý chce konkurovať krásam prírody Slovenskéhoraja práve tým, že prírodu zničí. Les, ktorý by zo všetkého najviac potrebovalpokojný vývoj, sa chystáme narušiť spôsobom, ktorý na Slovensku nemá obdobu.Miestni politici nie sú schopní zabezpečiť zmysluplné rozvojové programya tak podporujú megalomanský projekt najväčšieho slovenského lyžiarskehostrediska. V prostredí, kde je v dosahu pol až hodinovej jazdy autom zopätnásť lyžiarskych stredísk rôznych parametrov.
Zaháňam trudné myšlienky a vnímam cez priezory lesnejkulisy svet naokolo. Krajina je pod súvislou pokrývkou hmly, z ktorejtrčia len Levočské vrchy a Branisko.
A tesne nad Novoveskou Hutou sa táto pokrývka zmení nato, čím v skutočnosti je – závoj smogu. Blížime sa k civilizácii,z uličiek Novoveskej Huty sa ozývajú petardy a delobuchy. Mám chuťotočiť sa a vrátiť sa späť na svahy kopcov. Vízia domácej silvestrovskejvečere je však silnejšia a tak sa spolu s ostatnými ponáram podhladinu závoja civilizovanej spoločnosti.
PF 2008
Foto M. Barlog
