Nedávno vydalo Ministerstvo životného prostredia SR Výzvupri príležitosti Dňa Zeme 2008 Vyčistime si Slovensko, v ktorej spolus medzinárodnou ochranárskou organizáciou Greenpreace vyzývajú občanov, aby hlásili príslušným obvodným úradomživotného prostredia drobné čierne skládky, ktoré zistia okolo ciesta príjazdov do obcí a miest. Podľa článkuv SME iniciátori výzvy momentálne rokujú s odpadovými organizáciami,firmami a samosprávou, ako do 5. júna, kedy je koniec akcie, zorganizovaťniekoľko likvidácií drobných čiernych skládok. Združenie miest a obcíSlovenska sa na svojich webových stránkach k Výzve hlásiako organizácia zastupujúca samosprávu. Na pohľad ušľachtilú akciu spochybniloobčianske združenie Tatry z Liptovského Mikuláša, ktoré sa nelegálnymiskládkami odpadu zaoberá roky bezakéhokoľvek neformálneho záujmu zo strany samospráv, štátnej správyodpadového hospodárstva či samotného ministerstva ŽP.
Môžem tento nezáujem v plnej miere potvrdiť. Rokydozadu oznamujem samosprávam aspoň tie najviditeľnejšie, najväčšie skládkyodpadu a za celý ten čas sa jediný krát stalo, že obec zareagovala a odstránilačiernu skládku pri potoku, lebo na nej boli neodškriepiteľné odpadyz miestneho cintorína. Každé oznámenie išlo, samozrejme, na vedomiepríslušnému úradu ŽP... Niekoľkokrát boli v oznámeniach údajeo rôznych materiáloch adresovaných na konkrétne mená obyvateľov obce,ktoré dokazovali „príslušnosť“ odpadu.
Odhadujem, že na Spiši je minimálne tisíc skládok odpadu,ktoré už znesú označenie „skládka“, čo znamená, že odpad bol na ne vyvezenýviackrát. Nie jednorazové príležitostné vyhodenie vreca s domovým odpadom– takých miest by sme sa nedorátali... Ak sa raz za čas stane, že si samosprávaskládku všimne, ide výlučne o jej „pochovanie“ – obec navozí na povrchskládky hlinu, ktorú zarovná, čím pripraví novú plochu pre nové odpadky. Mámev tom dlhú tradíciu – vo svojom okolí registrujem desiatky tisíc kubíkovtakto zahrnutého odpadu na miestach, kde sa dnes pestuje kukurica či zelenietrávnik. Ľudia radi zabúdajú a dnes si už naozaj málokto spomenie.Vyhovuje nám to.
Toto však nie je ten najlepší spôsob, ako sa problémuzbaviť. Skládky sú často situované na brehoch vodných tokoch a prírodanezabúda – pripomenie nám naše hriechy znečistenou vodou. Cez víkend som bolv Úhornej na južnom okraji Spiša a popri sledovaní priebehu RallyeGemer som nezabudol na svoju obľúbenú činnosť. Môžem stopercentne potvrdiť, žev celom katastri Úhornej a Smolníka nenájdete jediné miestokrižovania cesty s potokom bez čiernej skládky.
No a ak som sa nádejal, že horeuvedená Výzva prinútikonečne naozaj nejakú skládku zlikvidovať, dnes si pripadám ako naivný smiešnydonkichot. Pri ceste zo Spišského Podhradia do Spišských Vlách je čiernychskládok požehnane a jedna je presne ako šitá na riešenie v rámciVýzvy – na okraji cesty, sypaná roky na vysoký svah, ohraničujúci nivu potokaMargecianka. Takto vyzerala skládka v predchádzajúcich rokoch.

30. 3. 2005

18. 6. 2005


27. 4. 2006
A takto vyzerá dnes. Skoro som spadol z nôh.Ministerstvo tu má svoju ukážkovú likvidáciu. Samospráva sa zbavila prebytočnejhliny, zasypala skládku, zasypala kmene stromov na svahu. Skutočne zodpovednýprístup k prírode pri príležitosti Dňa Zeme.



25. 4. 2008
A, ako tisíckrát predtým, ešte ju ani nezarovnali a užna ňu nejaký dobrák priložil nový odpad.

Ministerstvo svoj zámer so ZMOSom neprejednalo veľmizodpovedne. Samosprávy sa správajú rovnako ako doteraz, Výzva ichnezmenila. Kto sa pohybuje v teréne, mohol tušiť, že to ani ináčnedopadne. Žiadna výzva nezmení správanie ľudí. Ak by ministerstvo zameralosvoju pozornosť na prácu svojich úradov, na ich prístup k riešeniudlhodobo prehliadaného problému, keby sa zameralo na zlepšenie legislatívnychriešení, nemuselo by robiť zo samospráv rukojemníkov. Len medzi Podhradíma Dobrou Vôľou je pri ceste minimálne šesť pomerne rozsiahlych skládok.Netreba ich nikomu ohlasovať, sú každému denno-denne na očiach.

8. 2. 2008
Keby ich chcel niekto zlikvidovať, nemusel čakať na Výzvu.Takto to vyzerá, že Výzva povzbudila len formalizmus a snahuo nesystémové riešenia.

Foto M. Barlog