Najprv si pozrime túto mapu a všimnime si zásadnú vec –celý severozápadný okraj Smižian je obkolesený rozsiahlymi lánmioráčin.
Kam oko dovidí, samá orná pôda.
A takto vyzerali tieto plochy dnes ráno, pol dňa povčerajšej búrke.
Myslím, že netreba nijako zvlášť vysvetľovať, v čom jeproblém. Dlhé lány, zemiakové hroble vyorané po spádnici – no bodaj by sa távoda niekde zadržala, bodaj by nestiekla rovno do obce. Obohatenáo najjemnejšie frakcie ornice, tie najhodnotnejšie, najúrodnejšie, ktorésa najťažšie vymývajú zo zaplaveného auta či pivnice.
Už tu, na samom okraji zemiačniska, naberala voda z rýhornicu a pretrhávala jednotlivé brázdy.
Zmútená voda sa naliala do úzkeho rigola a tretinanešťastia bola hotová.
Schválne vravím tretina, možno aj menej. Jadro problému jetotiž ukryté trocha ďalej od cesty, v údolí nad domami. Z celéhotohto kopca stiekla voda aj s ornicou.
Kanalizovaný potok ako tobogán – nič lepšie pre vodu, ktorása spustí z mrakov nad malou plochou, ani neexistuje.
A tá voda sa zliala do jediného bodu z celéhotohto priestoru. Od obzoru po obzor len oráčiny (aj to zelené sú len oziminy alebokrmoviny na ornej pôde...), bez akýchkoľvek prekážok, bez jedinej zábrany.
Tu sa zliala z lievika do koryta a ďalej tieklabez zábran, „obohatená“ splavenou ornicou.
Tu zas vidno, ako na pravej strane kanála tiekla vodaz polí paralelným tokom...
...a tu sa na okraji zástavby vliala do už aj tak plného kanála...
...ktorým potom bez zábran vtrhla do obce, zanechávajúc zasebou spúšť.
Toto nie je prvý prípad na tomto mieste, aj keď podľadomácich zatiaľ najhorší. Pokiaľ sa niečo nezačne robiť s krajinou,problém bude pokračovať a narastať. Roky rokúce sa hovorío nesprávnom spôsobe obhospodarovania plôch, o nesprávnych osevnýchpostupoch, o nutnosti rozčlenenia veľkých honov, o zasakovacíchpásoch, o výsadbe zelene. Reči sa hovoria a chlieb sa je. Centimeterornice sa v našich podmienkach vytvára 150 – 500 rokov. Koľko jej spláchnekaždá búrka, vidíme v našich potokoch, v cestných priekopách, nacestách.
Smižany sú špecifické, aj keď, samozrejme, nie jediné.V minulosti kvôli záplavám správca toku vybudoval na jednom z potokov naokraji obce malú nádrž. Po včerajšej búrke už bola prázdna, no nánosyv nej hovoria jasnou rečou. A to je nádrž v ústí prevažne zatrávnenéhozberného územia... Pomôže, ale problém nerieši.
Aj tu vidno nesprávne postupy hospodárenia. Na svahuhneď nad nádržou, aj keď je zelený oziminami, stále vidno stopy po traktore pospádnici, ako aj následky takéhoto postupu na úpätí svahu.
Takto vyzerá na niektorých miestach okraj obce.
Svoj diel ornice má dnes v obecných priekopách...
...na obecných cestách.
Aj tu sa môžeme zastaviť, aký jepodiel viny samosprávy. Zabezpečenie individuálnej bytovej výstavby sa častozúži na zabezpečenie sietí. Je však toto príťažlivý, ľudskému oku a duchu„prítulný“ obraz obce?
Svoj podiel viny má družstvo, orgány, zodpovedajúce zaochranu pôdneho fondu, za správu toku. Vinu máme všetci, celá spoločnosť, ktorádlhodobo ignoruje odporúčania odborníkov na správne usporiadanie krajiny čiodborníkov na klimatické zmeny, ktorí už dlho varujú pred stále častejšími výkyvmipočasia, ktoré vyústia do „epizód“, ako bola tá smižianska. Päť minút búrkovéhodažďa. Priehrštia ľadových krúp som našiel na poli ešte dnes pred obedom.
Poviem vám, ako to skončí. Obecné služby vyčistia priestormedzi bytovkami, cestári cestné priekopy, ľudia si vyhádžu bahno z pivníc a z áut.Družstevníci zaorú ryhy na poliach, „udeeskou“ opravia koryto kanála. Týmšťastnejším poisťovňa nahradí škody. A život pôjde ďalej. Do najbližšejbúrky.
Nad strešným oknom, pod ktorým sedím píšuc tieto riadky, sanáhle zotmelo, zadunel hrom. Na západnom obzore sa vztýčila mohutná tmavástena...
Foto M. Barlog 16. 5. 2008 9:20 – 10:21
