Stáž v ekoporadenských centrách I.

Dlho som odkladal písanie článku o zaujímavom podujatí, ktorého som mal možnosť zúčastniť sa, dlho vo mne zreli zážitky zo štyroch dní v Čechách a Maďarsku, no stále som sa nevedel odhodlať. Dúfam, že teraz ten čas dozrel...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Človek sa učí celý život a tak keď som v novembri minulého roka dostal elektronickou poštou e-mail zo Živice s ponukou účasti na 2-dňovej pracovnej stáži v ekoporadenských centrách v Českej republike, neváhal som ani chvíľu a prihlásil som sa. Vďaka tomu som mal možnosť zúčastniť sa 12. - 14. novembra 2008 pracovnej cesty po významných moravských ekoporadenských centrách. Česká strana hostila záujemcov zo Slovenska a Maďarska.

Začínali sme v brnenskej Veronike. Je to organizácia, z ktorej produktmi prichádzam do styku desiatky rokov a stále je jednou z najvýznamnejších organizácií svojho druhu v Čechách. V zrekonštruovanom dome na Panskej ulici to environmentom vo všetkých podobách dýcha. Je tu k dispozícii množstvo materiálov, množstvo programov, názorných ukážok, týkajúcich sa ekoporadenstva a životného prostredia vôbec. Priatelia z Domu ochrancov prírody nám predviedli celú plejádu recyklovateľných či kompostovateľných spotrebných výrobkov, environmentálne prijateľných čistiacich, pracích prostriedkov a iných alternatív chemikálií, používaných bežne v domácnosti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vstupný priestor Domu ochrancov prírody.

Obrázok blogu

Separovaný zber nemusí byť len zložitým systémom, ktorý sa nedarí uviesť do života.

Obrázok blogu

Účastníci stáže.

Obrázok blogu

Po predstavení práce centra a Veroniky ako takej sme sa presunuli do obce Horka nad Moravou pri Olomouci, kde sa nachádza ekocentrum Sluňákov. Rovnako, ako neskôr v Maďarsku, som si uvedomil, že kvalitné veci nie sú pre každodenný život. Ekocentrum je síce excelentná futuristická stavba bez výraznejších nárokov na zdroje energie, ale zhltla 50 miliónov českých korún a bez podpory mesta Olomouc a osobného zaujatia pracovníka na radnici by zrejme nikdy nevznikla. Časť investície pochádza z grantov a od donorov. Výsledok spoločného úsilia je v plnej prevádzke, slúži na pobyt rôznych skupín, poskytuje ubytovanie, stravovanie a environmentálne programy, o akých sa nám aj vďaka rozsiahlemu prírodnému zázemiu môže len snívať. Ekocentrum je úzko spriahnuté s Chránenou krajinnou oblasťou Litovelské Pomoraví, na ktorej okraji leží.

SkryťVypnúť reklamu

Všetky priestory ekocentra sú podriadené environmentálnej výchove.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Časť vyčlenená pre matky s deťmi.

Obrázok blogu

V Sluňákove sme strávili noc, po tme sme prišli a skoro za tmy aj odchádzali. Takto vyzerá prírodný areál zo strechy budovy za novembrového brieždenia.

Obrázok blogu

A takto areál okolo atypickej budovy.

Obrázok blogu

Ranná tma sa miešala s hmlou, keď sme odchádzali do Valašských Klobouk, kde sa nachádza ekocentrum Základnej organizácie Českého svazu ochránců přírody Kosenka. V klasickej domovej zástavbe sa do dnešných dní zachovali tri drevenice, z ktorých dve vlastní táto ZO, jednu z nich kúpil pre ňu minister životného prostredia. To len na dokreslenie statusu, aký majú u susedov environmentálne mimovládne organizácie.

SkryťVypnúť reklamu

Okrem praktickej starostlivosti o krajinu je Kosenka známa aj ako usporiadateľ vianočného Jarmeku, ktorý už získal dobré meno aj za hranicami štátu a z roka na rok priťahuje viac návštevníkov a záujemcov o tradičné ľudové remeslá a výrobky. Aj keď dnes už Valašské Klobouky považujú akciu za svoju, nebolo to tak vždy a tento príklad spomínam len preto, lebo aj neskôr som mal možnosť sa presvedčiť, že v niektorých oblastiach sú mimovládne organizácie omnoho úspešnejšie ako ich štátni či samosprávni pandanti.

Budova Kosenky...

Obrázok blogu

...a drevenica v jej areáli.

Obrázok blogu

Tradičná výroba kobercov...

Obrázok blogu

...a tkanie plátna na tradičné košulky.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

Z Kosenky sme sa presunuli do Hostětína, ktorý začína byť stále viac známy ako proenvironmentálna obec. Veronica tu má svoje zariadenia - ekocentrum a muštáreň, vybudovaný je náučný okruh po ďalších environmentálnych zariadeniach v obci - koreňovej čistiarni odpadových vôd a obecnej kotolni na štiepku, popri ktorých je návštevník upozornený na tradičné pestovanie ovocia a netradičnú plantáž rýchlorastúcich vŕb na získavanie biomasy, na šetrné verejné osvetlenie alebo zvláštnu galériu drevených sôch, umiestnených voľne v krajine.

Obrázok blogu

Muštáreň...

Obrázok blogu

...a jej produkty.

Obrázok blogu

Historická, stále plne funkčná sušička ovocia.

Obrázok blogu

Areál koreňovej ČOV.

Obrázok blogu

Verejné osvetlenie s úspornými žiarovkami.

Obrázok blogu

Za necelé tri dni som do seba absorboval množstvo environmentálne priaznivých vnemov, poznatkov z ekoporadenstva, ktoré budem ešte dlho tráviť, triediť, pomaly uvádzať do života. Okrem toho som však naplno vnímal aj priestor, v ktorom sme sa pohybovali. Celú cestu sme absolvovali v osobných autách. V priestore medzi Brnom a Olomoucom nám bola automapa z roku 1993 úplne nanič. Nieže by som bol zástancom diaľnic, faktom je, že na českej strane je dopravná infraštruktúra tvorená dobudovanou sieťou diaľnic a na ne nadväzujúcich rýchlostných ciest. Krajinu a sídla v nej sme vnímali zo značného odstupu. Ako sme vstúpili na Valašsko, situácia sa výrazne zmenila. Cestná sieť je pôvodná, no dobre udržiavaná. Prechádzajúc dedinami medzi Valašskými Kloboukmi a Hostětínom pripadal som si ako v hornom Rakúsku. Upravené domy, čisté ulice, v každej obci vyčlenený zberný dvor, obecné kompostoviská neboli žiadnou výnimkou. Bývalé JZD na okrajoch obcí udržiavané, budovy vybielené, žiadne blato, žiadne zhrdzavené stroje, typické pre naše družstvá. V krajine všetky plochy udržiavané, obhospodarované, vykosené a vypasené, udržiavané aleje okolo ciest, novovysádzané okolo mnohých poľných ciest. Na leteckom snímku Hostětína nie je na prvý pohľad žiaden rozdiel medzi staršou a novovybudovanou časťou obce, tú novú prezradí len čerstvejšia červeň škridle. Žiadne milionárske baroko, žiadne excesy v podobe súkromných zámočkov či haciend. To, čomu sa vraví genius loci, dýcha z moravského vidieka na každom kroku.

Pri návrate nás na našej strane hranice privítala horiaca skládka na okraji Horného Sŕnia. V Trenčíne som nasadol do vlaku a sledoval skládky okolo trate, kilometre štvorcové krajiny husto zarastenej inváznou zlatobyľou, zborené maštale bez škridiel na strechách v spustnutých areáloch, pomaly postupujúcu výstavbu diaľnice pred Žilinou.

Foto M. Barlog

Milan Barlog

Milan Barlog

Bloger 
  • Počet článkov:  308
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Starnúci muž s očami dieťaťa a dušou pubertiaka, ekológ. Zoznam autorových rubrík:  Z prírodyZápisník strážcuKrajinaAlternatívyÚletySúkromnéČierna kronika

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
SkryťZatvoriť reklamu