Prvou zastávkou bol Hárskút, kde sídli Centrum pre obnoviteľnú energiu. Členovia tejto mimovládky sa zaoberajú aj hospodárením v krajine, ale primárne poskytujú poradenstvo v oblasti alternatívnych energií. Zrekonštruovaná tradičná dedinská budova skrýva vo svojom vnútri netradičné energetické zariadenia, doplnené solárnou a veternou energiou.
Energetické centrum sa nezaprie.
Zaujalo aj stádo pre nás netradičných kôz, chovaných na farme centra.
Cesta pokračovala do Veszprému, kde nás najprv privítali v Asociácii pre ochranu ŽP a prírody Csalán. Csalán sa popri tradičnom poradenstve zaoberá prácou s ľuďmi a organizovaním rôznych hromadných proenvironmentálnych podujatí.
Ešte za vidna sme si stihli prezrieť nádherné historické centrum tohto krásneho mesta.
Pohľad na časť mesta z okraja historického Veszprému.
Do ďalšieho historického mesta - Székesfehérváru - sme prišli tesne pred zotmením. Po večeri sme absolvovali prednášku o činnosti miestnej environmentálnej asociácie Gaja v historickej budove, patriacej mestskému úradu. Po prednáške sme mali možnosť prezrieť si veľkú časť tejto pozoruhodnej budovy, ktorá za bývalých nájomníkov chátrala. Mesto trpezlivo čakalo na uvoľnenie všetkých bytov a potom budovu zrekonštruovalo, pričom všetky interiéry sú zariadené výlučne pôvodným nábytkom a zariadením. Počas rekonštrukcie sa prišlo na staršie stavebné slohy, ktoré posunuli históriu budovy o hodne do minulosti. Jej stopy ostali vďaka citlivému prístupu viditeľné - podobne ako na obrázku sú sklom prekryté celé časti poschodia...
Po obhliadke budovy sme sa prešli večerným historickým centrom mesta.
Povrazochodec v uliciach Székesfehérváru.
Úspech zožala aj socha starkej s vozíkom - takto sa kedysi chodilo v meste na trh.
Nocovali sme v obci Csákvár, v zariadení Geszner-ház. Jeho krásu a „posadenie" v krajine som ocenil až pri rannom brieždení.
Bývalý mlyn je sídlom fondu pre ochranu prírody...
...ktorá sa práve začala prebúdzať prvými trsmi snežienok.
Z lona prírody sme sa presunuli do centra Budapešti. Uprostred blokov výškových budov sa nachádza malý domček - sídlo Aliancie pre prevenciu odpadu s príznačným názvom Humusz. Malá organizácia s tromi stálymi pracovníkmi konkuruje budapeštianskym technickým službám v zbere separovaného odpadu. Zmluvami s jednotlivcami i organizáciami získava stále väčší okruh klientely.
Okrem toho na dvore okolo domčeka, ktorý organizácia svojpomocne zrekonštruovala z ruiny, prevádzkuje zaujímavý výukový priestor s mnohými názornými pomôckami, zameranými na separovanie odpadu vrátane kompostovania toho biologického, ktorému sa tiež venuje vo veľkom.
Popri práci Humuszu sa nám prehľadom svojej činnosti predstavil aj KÖVET - Asociácia pre udržateľnú ekonomiku. Po prekvapivo bohatom a lacnom obede v neďalekej vysokoškolskej menze, prístupnej pre verejnosť, sme sa pobrali ďalej. Krásu Budapešti sme vnímali len spoza okna osobného auta v premávke typickej pre veľkomesto.
Ďalšou zastávkou bolo Szentendre, v ktorom sídli REC - Regionálne environmentálne centrum.
Keď obuvníkove deti chodia bosé a do najenvironmentálnejšieho centra vláčia vodu v PET fľašiach.
Ako som už skonštatoval v prvej časti o ekocentre Sluňákov, kvalitné veci nie sú pre bežný život. Táto budova v areáli REC bola pôvodne klasickou socialistickou panelákovou škatuľou. Za „púhych" 60 melónov sa z nej stala špičková energeticky sebestačná budova, kongresové centrum, knižnica a študovňa v jednom, prešpikovaná najmodernejšími technológiami, senzormi, klimatizáciou, automatickým vyrovnávaním hladiny CO v ovzduší a recyklovateľným kartónovým nábytkom.
Čas do zotmenia sme ešte využili na prechádzku romantickými uličkami Szentendre.
Podvečerný Dunaj v Szentendre.
Druhé ráno v Csákvári sme začali prednáškou o činnosti Fondu pre ochranu prírody Pro Vértes v štýlovej prednáškovej miestnosti zariadenia, ktoré, ako sme sa dozvedeli, bolo nanovo vybudované na niekdajšom rumovisku. Činnosť fondu je obdivuhodná. Od polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia vykúpil na území Prírodného parku Vertes vďaka grantom, donorom a jednotlivým prispievateľom dva a pol tisíc hektárov pôdy, na ktorej hospodári v súlade s požiadavkami ochrany prírody. Územie sa medzičasom stalo lokalitou sústavy európsky významných chránených území Natura 2000 a dostalo sa tak do povedomia celej Európy, najmä záujemcov o vtáky. Fascinujúci reliéf zamokrenej depresie na úpätí vápencového pohoria s polodivokým maďarským dobytkom, dropmi, dravými vtákmi, krasovými javmi a rozsiahlymi mokraďami - to je rámec zariadenia, spravovaného nadšencami, poskytujúcimi služby početným záujemcom. Stratégiu fondu medzitým prebrali tri ďalšie organizácie na rôznych miestach Maďarska, najmä na územiach národných parkov, v súčasnosti spolu tvoria koalíciu presadzujúcu model hospodárenia v hodnotných prírodných územiach.
Poslednou zastávkou maďarského tripu bol Esztergom. V jeho okrajovej rekreačnej zóne sídli Environmentálna kultúrna asociácia, ktorá postavila normálny rodinný dom, využívajúci v maximálnej možnej miere moderné materiály a technológie zamerané na zníženie energetickej náročnosti jeho prevádzky. Je to organizácia, ktorá spracovala plán využívania slnečnej energie pre Ostrihom a jeho zázemie a postavila energetickú stratégiu alternatívnu k vládnej energetickej stratégii celého Maďarska.
Poradenské centrum v originálne riešenej novostavbe dokáže poradiť najmä jednotlivým stavebníkom, ako znížiť spotrebu energie a využívať jej netradičné zdroje.
Vrátili sme sa do centra Esztergomu. Prešiel som po moste Márie Valérie, na ktorom Európska únia financovala travertínové obklady z prírodného klenotu Dreveník a v Štúrove som sadol na vlak, ktorým som sa po troch prestupoch dostal domov. Sedel som v osobáku, hľadel na krajinu pobláznenú aprílovým počasím a premietal si celý pobyt. V duchu som ďakoval Živici a Višegrádskemu fondu za poučný pobyt v Čechách a Maďarsku. A tak trocha som Živicu povzbudzoval. V máji príde rad na slovenskú stranu ukázať partnerom to najlepšie, čo v ekoporadenstve na Slovensku máme...
Foto M. Barlog
