Mali sme sa zísť na verejnomparkovisku na Podbanskom. Majitelia lesov nás predbehli, ohradili si ho a obsadilipre svoj truc-podnik. Preto sa riadne ohlásené zhromaždenie občanov usadilo nalúke vedľa parkoviska, z čoho vznikla nevôľa vlastníkov pozemku.
Nevôľa bola i na straneváženého lesníckeho zhromaždenia. Pokiaľ som stíhal vnímať dianie na ichstrane, tak si sťažovali na nezáujem médií o ich názory, hociv televíznom spravodajstve, ktoré som neskôr videl, bolo zastúpenie obochstrán vyvážené. Lesníci zväčša poukazovali na výsledky svojej práce, bez ktorejby les nedokázal prežiť. Stačilo však prejsť o dvesto metrov vyššie popriCeste slobody a prejsť kalamitou postihnutú plochu. Minuloročné sadenicesmreka dnes výrazne žltnú a neverím, že prežijú. Ani stopa po sľubovanejrôznorodosti, žiadne jarabiny, javory či iné listnáče. Len smrek, smrek,sem-tam borovica. Takto vyzerá lesnícka predstava obnovy lesa na kalamitiskuv praxi. Takto si predstavujú lesníci záchranu lesa aj na územínajcennejších prírodných skvostov Slovenska, o ktoré zvádzajú posledné dvatýždne ochranársky boj ľudia, ktorých ministerstvo životného prostredia neváhaoznačiť za extrémistov.
Lesnícke postoje obhajovalna pôde lesníckeho tábora aj zvláštny človek, ktorý nerobil lesníkom dobré meno.Zato bol stredobodom záujmu médií...
Na druhej strane názorovéhospektra sa zatiaľ zhromaždili stovky ľudí. Neboli to žiadni mladí,nezorientovaní extrémisti. Boli medzi nimi seriózni starší páni, manželskédvojice v strednom veku či mladé rodiny, objavili sa aj typické kutnefrantiškánskeho rádu. Boli medzi nimi aj mladí ľudia, ktorí poslali ministroviJureňovi jasný dôkaz, čo si myslia o jeho názoroch. Podporiť nás prišli ajochranári spoza rieky Moravy.
Atmosféru pomohol vytvoriťMiro Švický s družinou. Jednoduché ľudové popevky so slovami, dokonalevystihujúcimi atmosféru, dôvody a ciele tohto zhromaždenia, sa niesli nadlúkou od začiatku do konca. Dokonale vystihovali skutočné vlastenectvozhromaždených ľudí, evidentné najmä v porovnaní s prejavmihurávlastenectva a pokryteckého nacionalizmu, prítomnými v našomkaždodennom živote. Keď sa na konci spievala slovenská hymna, nebol medzi naminik, kto by to považoval za prázdne gesto.
Slová majú rôzne podoby.Mnoho slov bolo v sobotu popoludní vypovedaných, mnoho slov sa objavilov podobe transparentov a pútačov. Slová padali v oboch táborocha často to boli slová úplne protirečivé, nezlučiteľné. Viac ako inokedysom si uvedomil veľkosť bariéry, ktorá stojí medzi postojmi oboch strán.Nechcem to komentovať, lebo sa cítim byť zaujatým v prospech ochranárskychpostojov, ale jedno je isté – na každý jeden lesnícky argument sa v topopoludnie dalo nájsť viac ochranárskych „ale“ než by to mohlo byť naopak.Zhromaždení majitelia lesov a lesníci nevydržali do konca a hlukz ich tábora sa prestal ozývať dávno pred ukončením zhromaždenia občanovangažovaných pre ochranu prírody.
Slová pomohli aspoň nachvíľu preklenúť aj bariéru medzi ochranármi a vlastníkmi pôdy. Napriekjednoznačnému postoju na pútači napokon „majetníci“ našli s ochranármispoločnú reč. Títo rozhodne nie sú proti vlastníckym právam a aj jednýmz bodov záverečného prehlásenia je podpora oprávnených požiadaviekvlastníkov lesa. Vlastnícke práva nezohľadňuje štát, ktorý doteraz nedokázalvykúpiť alebo prenajať žiadne súkromné pozemky v chránených územiach.Naopak – práve mimovládne združenie VLK je to, ktoré na viacerých miestachSlovenska úspešne vykúpilo alebo dlhodobo prenajalo desiatky hektárov lesnejpôdy, na ktorých sú dnes vyhlásené chránené územia.
Celé podujatie moderoval Juraj Smatana, ktorýv posledných dňoch excelentne zastupoval Ekofórum aj v televíznychslovných dueloch s ministrom pôdohospodárstva či generálnym riaditeľomŠtátnej ochrany prírody SR. Zúčastneným sa prihovoril známy Juraj Lukáč,náčelník VLKa, ale aj viacerí ďalší aktivisti, dokonca aj zo štátnychorganizácií, hoci ministri stále tvrdia, že ochranárske názory v Ticheja Kôprovej prezentujú len mimovládne organizácie. Pravda je taká, žepetíciu za zastavenie ťažby dreva v Tichej a Kôprovej doline okremdvanásť tisíc ľudí doteraz podporilo aj viac než osemdesiat vedcovz rôznych vedeckých ústavov.
Sedím v hlbokej noci započítačom a prezerám si obrázky zo sobotňajšieho popoludnia, púšťam sivideozáznamy, prežívam znova a znova atmosféru stretnutia s blízkymiľuďmi, známymi aj neznámymi. Nehanbím sa priznať a pridať k týmtoľuďom. Sú mi blízki zmýšľaním, cítením, ideálmi. Sme rovnakej krvnej skupiny.Mnohých poznám, vídame sa len občas, ale vítame sa ako dobrí známi. Prežili smespolu mnoho času na ochranárskych táboroch, pri spoločnej práci pre príroduv teréne i zatuchnutých úradných zasadačkách, alebo pri spoločnýchpotulkách pri objavovaní nových krás nepreberného kaleidoskopu prírody.
Bol to príjemný hapening,príjemne prežité popoludnie. Po dlhom čase som mal dobrý pocit z dianiav Tichej a Kôprovej doline. Viem, nič to neznamená pre ľudí, ktoríignorujú obranu prírody vlastným telom. Tajne však dúfam, že to povie veľaľuďom, ktorým bol osud Tichej a Kôprovej doliny a celej ochrany prírodydoteraz ľahostajný.
Foto M. Barlog
