Pani starostka, ktorá vedie obec už pekných pár rokov, nemôže nevedieť, čo je skutočnou príčinou jarných záplav. Levočský potok – ináč v upravenom koryte – preteká značnou časťou obce v širokej nive, kde sa môže voda bez škôd rozliať. Ľudia ju však na mnohých miestach zasýpajú kameňmi, hlinou a stavebným odpadom, čím získavajú – stavebné pozemky. Osobne som na tento problém niekoľko krát upozorňoval, napriek tomu v nive potoka stále vyrastajú novostavby. Tak na čo si vlastne pani starostka sťažuje?
Sú, samozrejme, aj ďalšie dôvody. Brehy potoka, najmä v hornej časti obce, sú obľúbeným miestom na sypanie rôzneho odpadu. Na konci každej záhrady nájdete na brehu počas celého roka rôzny biologický odpad. Nad obcou tvorí potok bohaté meandre, okolo ktorých chodia domáci rúbať – samozrejme nelegálne – stromy. Všetka hmota okrem odnesených kmeňov ostáva na mieste, čím najmä teraz pri vysokom stave vody vznikajú ideálne podmienky pre vzdutie vody v zahatanom koryte.
Aj to je však len malý čriepok veľkej mozaiky. Treba ísť trocha vyššie proti prúdu. Najbližším osídlením je osada Levočské Lúky, kde si mesto Levoča rieši problémy s rómskou populáciou budovaním nových bytoviek – kde inde, ak nie v nive toho istého Levočského potoka. Celý pravostranný úsek potoka je zasypaný rozľahlou navážkou rôzneho materiálu. Napriek mojim dávnejším upozorneniam mesto ani stavebný úrad neurobili nič, keď si priamo na brehu potoka na mohutných navážkach začali stavať prepychové sídla majetnejší Rómovia z osady. Následne riešilo mesto časté povodne – reguláciou toku na styku s osadou. Napriameným širokým korytom teraz voda rýchlo zbehne, ale hromadí sa pri napojení na pôvodné, samozrejme užšie koryto nad spomínanými Harichovcami, kde sa voda rozlieva. V tomto úseku bolo ponechané pôvodné koryto v dĺžke asi 500 metrov/> – keby bolo sprietočnené, mohlo by sa pri povodni naplniť a hneď by bol problém menší...
Levočský potok na Levočských Lúkach a pod nimi, nad Harichovcami
Niet sa však čomu čudovať, lebo aj protipovodňovú ochranu panelového sídliska Západ riešilo mesto Levoča svojho času vybudovaním ohyzdného betónového tobogánu s obdĺžnikovým profilom. A tak sa voda na celom toku v poľnohospodárskej krajine zrýchlene posúva v regulovaných častiach koryta a zahatáva a vylieva sa na napojeniach s pôvodným korytom. Ak k tomu prirátame oranie po brehovú čiaru a desiatky nelegálnych skládok v zátopovej oblasti, môžeme tušiť, kde je problém. Stačí si to porovnať s paralelne tečúcim Bicírom, bohato meandrujúcim, neprerušovaným, kde voda v rovnakej chvíli tiekla hlboko pod hornou hranou koryta.
Bicír a Levočský potok v rovnakej chvíli na rovnakej úrovni
Nie, nechcem zľahčovať problém jarných záplav a neprajem nikomu, čo musia prežívať ľudia v postihnutých oblastiach, najmä nížinných. Je však zrejmé, že za každou takouto udalosťou stojí ľudský faktor a často k nej prispievajú aj postihnutí ľudia. Voda opadne a s ňou opadne záujem o túto tému – ale problémy, ktoré ju vyvolávajú, ostanú. Do najbližšej letnej búrky alebo budúcej jari.
Foto M. Barlog
