To s tými miliónmi napokon nie je tá najhoršia správa – v tomto štáte sa vyhadzujú omnoho väčšie sumy na omnoho väčšie blbosti. A nikoho to netrápi, nikto sa nebúri, nik neprotestuje.
Zaujímavejšia je tvorivosť v oblasti dôvodov neúspechu volieb – neviem totiž, ako ináč by sa dal včerajší výsledok nazvať. Tradičné počasie tentoraz naozaj helflo poriadne, veď k niektorým volebným miestnostiam sa ani nedalo dostať. A v iných zas členovia komisií, aby všetkých štrnásť voličov mohlo slobodne voliť, sa miesto plnému venovaniu voľbám museli zapodievať odhŕňaním snehu z prístupových ciest. No uznajte sami – kto už v takých podmienkach môže naozaj očakávať nejaký zvýšený záujem o občianske práva a povinnosti? Predseda strany, ktorá jediná pozná správny smer, síce s plačom po funuse uznal, že škoda sa vyhovárať, lebo chyba je – naozaj, úprimne si to povedzme – v politikoch, vo vláde a parlamente, inštitúciách, ktoré od deväťdesiateho roku nedokázali svojim voličom poriadne vysvetliť, v čom je podstata politiky, ale – príznačne – seba z tohto chumla so skromnosťou sebe vlastnou vynechal. On na to nemá čas, lebo posledných štyridsať dní chodil po Slovensku medzi ľuďmi a vysvetľoval im niečo celkom iné – podstatu svojej vlastnej politiky... No a pán premiér je nízkou účasťou dokonca prekvapený!
Výsledky týchto volieb sa dali očakávať s vysokou mierou pravdepodobnosti. Prieskumy sa za posledné roky zlepšili a je dlhodobo dokázané, že sa mýlia v rozpätiach desatín percent. Pri predpovedi menej ako dvadsať percent sa mohli mýliť aj viac, nič by to na veci nemenilo. Je zrejmé, že výsledky volieb neodzrkadľujú reálne rozloženie preferencií. Napriek všetkým varovaniam o podpore nevyužitých hlasov v prospech tých, ktorých nechceme, som presvedčený, že pri takejto veľkej neúčasti to už ani nehrá rolu – tí, čo boli zvolení, by boli zvolení aj pri zvýšenom nápore občianskeho uvedomenia na poslednú chvíľu. A pri tých, čo zvolení neboli, sa situácia spriehľadnila, je zrejmé, kto má ešte šancu. Úplne bude stačiť, keď si to o tri týždne zopakujú voliči reálnych kandidátov na predsedov VÚC. Dlhodobú apatiu, nezáujem neprehlušia ani najpresvedčivejšie vyhlásenia v hodine dvanástej. Môže nastať ďalšie prázdne obdobie, v ktorom nebudeme mať ani šajnu o tom, čo tí hore tam skutočne robia. Veď oni sa nám ozvú, keď zas príde ich čas.
