Že s tým prišla Markízama neprekvapilo. Ale už predtým som si rovnakú správu vypočul vo viac-menejserióznom Slovenskom rozhlase. Skrátka a dobre – lykožrútmi obhryzenémua vyschnutému smreku sa v nočnej víchrici odlomil vrchoveca zabodol sa do strechy poblíž stojaceho penziónu, pričom preborilstrechu, vrstvu zateplenia i sadrokartónový obklad a zakotvil nadstolom a stoličkami v spoločenskej miestnosti.
No len si to predstavte! Čokeby tam práve niekto sedel? Našťastie tam nesedel nik, barák bol prázdny...Ale poisťovák na to čumel ako puk!
Nechcem to zľahčovať, aj keďmi táto správa riadne pohla žlčou. Riaditeľ Štátnych lesov TANAP i hovorcatejto inštitúcie si ihneď prihriali polievočku – okrem, samozrejme, lykožrútov,za to môže prebyrokratizovaná štátna správa životného prostredia, ktoráneustále kladie prekážky v nevyhnutnej činnosti ŠL TANAP – rozumejpermanentný boj s trojmilimetrovým chrobáčikom. Môžeme teraz čakať, žestromy začnú padať na hlavy nešťastným turistom, ktorí majú tú smolu, žeprechádzajú po turistickom chodníku v piatom stupni ochrany, kde jerúbanie stromov zakázané . Pracovník ďalšej Správy TANAP len nechápavokontroval – ide o obyčajné zavádzanie, pracovníci ŠL TANAP by predsa maliovládať zákon o ochrane prírody a krajiny (spravujú územie národnéhoparku!) a mali by vedieť, ako tento upravuje vzťah k stromom.
O to tu totiž ide.Žiadna senzácia sa nemusela konať, keby majiteľ penziónu ovládal svoje právaa povinnosti. Zákon o OPaK jasne hovorí, že vlastník (správca,nájomca) pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňustarať... a pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môžeorgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku vykonaťnevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní.Orgánom ochrany prírody v tomto prípade nie je nejaký cudzí úradník vovzdialenom meste, ale – čuduj sa svete – miestne príslušný samosprávny úrad...Napokon, ak by to nestačilo, ešte stále platí aj to, že žiadne povolenie navýrub dreviny netreba, ak táto bezprostredne ohrozuje zdravie alebo životčloveka alebo hrozí značnou škodou na majetku. Nuž, neviem – čo už môže byťbezprostrednejšie, ako úplne vyschnutý smrek blízko stavby v období, keďsa dá s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou predpokladať výskytsilných, prudkých vetrov?
Je mi jasné, že nie je ničpríjemné, keď strom preborí strechu mojej nehnuteľnosti. Ale ak tam ten stromrastie, musím stále predpokladať, že sa čosi také môže stať aj keď je stromúplne zdravý. Onen strom, ohlodaný lykožrútmi, však nevyschol zo dňa na deňa aj lykožrúty ho museli zdolávať zopár týždňov, kým začal javiť známkypoškodenia. A vôbec – kde už sú teraz lykožrúty! V novembri!! Strommusel byť vyschnutý už dávno a že to majiteľ penziónu ignoroval, jetrestuhodné. Myslím, že páchateľom je v tomto prípade niekto úplne iný. Nonie je nič ľahšie, ako zvaliť vinu na drobných chrobáčikov a ochranárov.Dlhodobo masírovaná verejnosť to už požuje a pochopí správne.
