Uvedomilsom si to predvčerom, keď som na pomedzí kotliny a pohoria zbadal ako horiacupochodeň žiariaci krík svíba. Svíb je charakteristický skorým fialovkastýmsfarbením lístia a ako jeden z prvých začína sťahovať látky zimnýchzásob.
O deňneskôr som nad riekou v sychravom opare prechodu frontu zbadal žltnúcesestry lipy. Zatiaľ len opatrne šúveria listy na okrajoch konárov, ale užodhadzujú prebytočnú ťarchu letného hávu. Veria viac novembrovým vetrom akoaugustovému sparnu.
Aj tietolisty budú onedlho plávať na bielej vode.
Plodyleta sa miešajú s plodmi jesene.
V lesochrozkvitli horce luskáčovité, charakteristické jesenné kvety. Ich azúrová farbajasne vraví o jesenných hmlách, podpňovkách a zvukoch jelenej ruje.
Natrávnatých stráňach im konkurujú astry kopcové – kvety, čo sa aj v ľudskomspoločenstve spájajú s jesenným časom.
Najesennú nostalgiu ešte nie je čas. Ľudia si ešte užívajú letnú dovolenku, maltaešte stále rýchlo schne pod horúcimi lúčmi slnka. No čas sa nezastaví a to,čo je dnes len nenápadným náznakom, onedlho prepukne naplno. Na prvé príznakyjesene zabudneme s prvými vločkami snehu. No na to je naozaj ešte priskoromyslieť...
Foto M.Barlog
