Na to je totiž priateľ fachman. Pimprlík močiarny (Vertigo angustior) je jeden z bohatej plejády našich mäkkýšov – či skôr ulitníkov, slimákov s ulitou, ak chcete. A priateľ sa v nich vyzná ako málokto na svete. Na Slovensku spočítaš takýchto odborníkov na prstoch jednej ruky. Čo už je zvláštne na slimákoch? – poviete si možno. Veľkých bielych ulít sú na jar plné lúky a všetky sú evidentne od jedného druhu. Koľko ďalších slimáčikov môžeme nájsť pri potulkách v prírode? Aj zainteresovaní si povedia, že ich veľa nieto. Akáže to veda?
No tak skúste niekedy zaryť lopatkou do lesnej prste alebo močiarnej slatiny, alebo cedníkom do bahna na okraji mláky. Uložte výsledok rýpania do sáčka a po návrate domov trpezlivo premývajte, odstraňujte vyplavené nečistoty, kúsky organickej hmoty – výsledkom budú tisíce ulít od nepreberného množstva druhov. No a potom to strkajte pod očnú lupu, pod mikroskop, a určujte. Keď budete takí dobrí, ako môj priateľ, tak na množstvo z drobných, sotva viditeľných ulitiek len zamrmlete – aha, typická pupilla madida, alebo – charakteristická valonia pulchella. A raz za dlhý čas vyskočíte – fíha, toto som ešte nevidel! Nový druh pre Slovensko!!
Tak to bolo aj s pimprlíkom močiarnym. Stará Európa sa zbláznila a zamilovala sa do tohto slimáčika. A keďže ho je málo, prikázala novej Európe chrániť ho. Vošli sme do močiara, priateľ vraví, skús hľadať na spodných listoch pichliačov, tam zvyknú sedávať. Obracal som listy, oči som si šiel vyočiť, no bez výsledku. Napriek svojim mnohoročným skúsenostiam a poznatkom som si predstavoval, že mám hľadať niečo hmotné, viditeľné. Bol by som tam sedel dodnes, nebyť toho, že priateľ pimprlíka napokon našiel sám. Sotva milimetrová ulitka sa strácala medzi rôznymi tmavými organickými kúskami, nalepenými na jeho ruke. Až hodinárska lupa ukázala, že si zo mňa nerobí blázna.
Nie všetko vzácne musí byť veľké, cenné, jagavé. Sú veci okolo nás, ktoré bez záujmu zanikajú pod kolesami áut, lyžicami bagrov, popraškami Čmeliakov. Pimprlík močiarny je jednou z takýchto vzácností, ktoré nám závidí celá Európa. Len to nevidíme a silou-mocou jej radšej vnucujeme zjazdovky alpských parametrov, osemnásťjamkové golfové hriská, nové hotely či prúdy diaľnic. Pre pimprlíka je čoraz menej miesta.
