Priznám sa bez mučenia – Vianoce ma príliš neoslovujú. Ako-tak sa prispôsobím všeobecným konvenciám, ale konceptu dieťaťa na slame v jasličkách zo starovekej legendy neverím – v tejto chvíli sú tisíce takých na západnom okraji Himalájí a nikdy nebude dosť oslíkov, čo by ich ochránili svojim dychom pred nočným chladom. V tejto chvíli sú milióny takých po celom svete a nie je ani len dosť slamy, na ktorej by spočinuli... zatiaľ čo sedím v teplom byte, popíjam teplý čaj s vidinou pripravovanej štedrej večere a v rámci štedrodňového Dobrého rána hrajú Macarenu. Život sú paradoxy. Vôbec nami nehýbu príbehy, ktoré máme v priamom prenose, ale rozcitlivieme sa nad legendou, zaodetou do jasu sviečok, pozlátok, trblietavých ozdôb. Tá sa viac podobá na náš každodenný život očačkaný nezmyslami, ktorého podstata nám plynie pomedzi prsty nepochopená. Stupídna reklama ako slanina pod kožou pečeného moriaka nás núti premeniť sa na Judášov, čo za tridsať strieborných zapredajú dušu zlatému teľaťu. Ešte včera sme zrakom i hmatom šacovali tovar, prepchávajúc sa pomedzi seberovných, a dnes by sme chceli s pokorou vychutnať zázrak zrodenia Mesiáša. Dá sa to však vôbec zároveň s očakávaním obálok, škatúľ a škatuliek, šušťavých papierikov?
Najkrajšie Vianoce som zažil na vojenčine, keď som sa v prvom roku dobrovoľne prihlásil na brigádu v cukrovare. Tri sviatočné dni som od rána do večera prehadzoval lopatou haldy kryštálového cukru, čistil haly po zahlinenej repe a cítil sa byť užitočným. To bolo zároveň jediný krát, kedy som sa počas základnej vojenskej služby cítil byť užitočným. Odhliadnuc od tisícov rôznych zdravotných úkonov v posádkovej ošetrovni... Všetky ostatné som bol viac-menej nútený prežiť v zajatí všeobecného stereotypu. Predtým ako rukojemník rodičov a potom ako rukojemník vlastných detí. Čo by už človek neurobil pre rozžiarené detské očká?
Vonku pomaly svitá, jasný Mesiac, čo ma skoro ráno zobudil, zaliezol za nepriehľadnú nízku vrstvu rias. Mráz pri východe slnka nebude. Podľa správ Slovenského rozhlasu sa vcelku nič nedeje ...unesení Rakúšania sú na slobode ...spadlo lietadlo ...koruna poslinila voči euru ...balíky od nového roku zdražejú... Každodenný život naberá obrátky. Vonku sa ozývajú prví nedočkavci, snažiaci sa na poslednú chvíľu zabezpečiť si dostatok zásob na tri dni. Z oblohy sa pomaly spúšťa sneh.
Tak šťastné a veselé – ak je prečo.
