Myslím, že si Smer môže so svojimi preferenciami tak akurát... Neohrozené KDH je budúcim lídrom politickej scény, len o tom ešte nik nevie. Aj ja som na to prišiel len úplnou náhodou, túlajúc sa uličkami japonskej metropoly. Na jednom z premnohých bulvárov Sun City som narazil na japonskú centrálu tejto strany, sídliacu v typickom mrakodrape, obloženom mramorom. Minister Palko nezaháľal a štyri roky vo funkcii využil naozaj dokonale – v úplnom utajení a perfektnej konšpirácii sa mu podarilo vybudovať silné zázemie KDH na pôde Nipponu. Dnes je už ľahké domyslieť, kam sa podeli prostriedky za predaj budovy na Žabotovej...
Aj žiak základnej školy pochopí, že Japoncov je viac, ako Slovákov, voličské zázemie je neporovnateľné. A Japonci sú aj neporovnateľne disciplinovanejší voliči.
Do budovy som sa, samozrejme, nedostal. Japonskí policajti sú predsa len trocha razantnejší ako naši. Mnohé sa však dá vytušiť... V každom prípade aspoň to, že budúcoročná volebná jeseň bude riadne horúca, ako o tom svedčí aj detsky milý, prívetivý, ale predsa mohutný a razantný symbol japonskej frakcie strany.
Pevne verím, že prezradením tohto prísne stráženého tajomstva prispejem k zachovaniu aspoň akej-takej plurality na slovenskej politickej scéne a prekazeniu plánov KDH na uchopenie politickej moci. Môžete to zároveň zobrať ako môj príspevok k dnešnému sviatku. Nebyť 17. novembra, tento/takýto príspevok by nikdy nevznikol. V prvom rade – zabudnime na Japonsko, všakže... Žiadne KDH by nebolo a ak, tak s pobočkou leda v Chusti. Žiaden digitál – a ak, tak výlučne značky Zenit, Kyjev alebo Zorkij... aha, zabudol som, ešte aj Praktica by mohla byť. Internet, ak by bol prístupný, tak len vo Zväzarme alebo na OV SZM. Blogovalo by sa výlučne na stránke www.blog.pravda.kss a len na vopred určené témy... Keď tak nad tým rozmýšľam, som presvedčený, že aj súdružka Bollová privítala tento deň ako vykúpenie a jej slová o 7. novembri ako o jej srdcovej záležitosti sú len zastieracím manévrom pred ostatnými súdruhmi.
Foto M. Barlog
