Začnem, dnes už tradične (no sľubujem, že v mojom prípade naposledy) známym citátom pani premiérky... o odpočúvaní, legálnom či nelegálnom, novinároch a demokracii... Ale veď to už poznáte. Skúsim sa na to pozrieť, ale z inej stránky, o ktorej sa doteraz nehovorilo. O motivácii tohto výroku. Bude možno trošku prekvapením, ale musím napísať, že celkom rozumiem motivácii, ktorá viedla k tomuto (dnes si už môžeme priznať nešťastnému) výroku. Tá vychádza z predstavy demokracie, na ktorej ochranu a kontrolu tu máme nezávislých novinárov a nezávislé médiá. Táto (idealistická) predstava stojí na predpoklade, že novinári a médiá sú skutočne nezávislé a viac menej objektívne hodnotia udalosti a sami iniciatívne odhaľujú nepravosti, ako sú klientelizmus a korupcia. Priznávam, v takto ideálnom svete, by požiadavka na ochranu novinárov (ktorá bola ideou myšlienky a neskôr aj výroku samotného) mala prinajmenšom právo na existenciu. Realita je však iná...
Pre mňa osobne boli včera viac ako obsah samotných prepisov, prekvapením reakcie novinárov, žurnalistov a vôbec ľudí pohybujúcich sa v blízkosti médií. Nie tie verejné, ale tie v diskusiách na Facebooku. V okruhu svojich známych a priateľov. Dali by sa zhrnúť asi takto: všetci vedeli o tom ako to funguje, niektorí z nich sa úprimne tešili, že to konečne prasklo. Fajn, som rád že sú tu ešte slušní žurnalisti, lenže...
Prečo tá odvaha priznať si reálny stav len v kruhu svojich priateľov? Kam sa podelo to poslanie novinára, kde prím by mala hrať objektivita, nezávislosť a (áno aj!!!) odvaha, pomenúvať veci pravým menom a verejne. Osobne si myslím, že takéto poslanie skutočného žurnalistu je porovnateľné s poslaním lekára a jeho vernosti Hippokratovej prísahe. A strata objektivity, nadhľadu a nezávislosti žurnalistu je porovnateľná so stratou citu v rukách neurochirurga... Možno sa zdá, že žurnalista nič nestráca... Ale on stráca... a veľa... Prestáva byť tým „watchdogom" demokracie, ale čo je horšie (a žiaľ v našej súčasnosti aktuálne) sám sa začína podieľať na deštrukcii základných hodnôt demokracie!
Samozrejme, chápem existenčné dôvody novinárov, ich lojalitu k zamestnávateľovi. To všetko viem pochopiť, no nedokážem akceptovať to ticho a celkové tabuizovanie tejto otázky. Novinári predsa majú svoje profesijné združenia a organizácie, ktoré by mali dbať na svoj kredit. To že sa vedia aktivizovať dokázali v pondelok, keď začali dávať stanoviská ku skutočnosti, že niektorí ich kolegovia boli (legálne) odpočúvaní. Budem pozorne sledovať reakcie a stanoviská týchto združení k obsahu zverejnených prepisov. Myslím si, že pohár trpezlivosti pretiekol a pevne verím, že tí neskazení žurnalisti nájdu odvahu a verejne sa k pomerom v slovenských médiách vyjadria.
Predsa nie je normálne, aby média nie len že dovolili, aby ich prostredníctvom niekto robil politiku, no dokonca v mnohých prípadoch samé, proaktívne vstupovali do diania. Ak to bude takto pokračovať, nakoniec sa nájde nejaký politik, ktorý vymyslí „náhubkový zákon", ktorého presadením do praxe, už skutočne stratia novinári a médiá slobodu vyjadrovania. Presne tú slobodu, o ktorú sa dnes dobrovoľne sami pripravujú.
Som presvedčený o tom, že aj napriek smutnej realite, nie je nutné ani dnes prácu novinárov žiadnym spôsobom regulovať a stále je najlepším hnacím motorom zlepšovania pomerov vzájomná súťaž a konkurencia. Dnes je to na novinároch, akým spôsobom k tejto súťaži pristúpia. Či nájdu odvahu pomenúvať veci pravým menom a začnú poukazovať aj na prešľapy vlastných kolegov. Dnes je situácia na prielom v tomto prístupe taká, ako snáď od roku 1989 ešte nebola. Ľudia sú konfrontovaní s realitou a dopyt po nezávislom spravodajstve je väčší, ako kedykoľvek pred tým.
Ja som optimista a pevne verím, že sa dostaneme do stavu keď tlačovka, ak už nie politika, tak minimálne slušného a korektného človeka, nebude prezentovaná takýmto dehonestujúcim spôsobom.
Všetkým novinárom a žurnalistom, ktorí nájdu tú odvahu meniť veci k lepšiemu a stanú sa skutočnými strážcami demokracie, vopred srdečne ďakujem. Ľudia v tomto štáte si zaslúžia (už konečne) nie len slušných politikov, ale určite aj slušných novinárov!!!
Doplnené 29. novembra 2011: Som rád, že niekoľko dní po dopísaní mojhô blogu, môžem skonštatovať, že nie všetkým novinárom to je jedno....
