Už keď sa rodičom narodí dieťa, po preskúmaní telesnej výbavy dieťaťa nasleduje zväčša skúmanie intelektu dieťaťa, jeho šikovnosti a podobne.Pre mnohých rodičov nie je dosť dobré ani priemerné dieťa, chcú mať génia, ktorý by vynikal. Tieto veci, o ktorých Dobson píše sú nám celkom známe a svojim spôsobom v poriadku, ale je až zarážajúce, že tieto hodnoty, ktoré by mali byť hádam až druhoradé, sú tými, ktoré snáď najviac formujú náš život.
Svedčí o tom aj fakt, že veľká časť matiek by bola ochotná ukončiť tehotenstvo, pokiaľ by sa im malo narodiť telesne alebo mentálne postihnuté dieťa. Asi nie je jediným dôvodom v tomto prípade určitý "súcit" s ich trápiacim sa synom alebo dcérou, ale taktiež nedocenenie hodnoty takejto osoby pod vplyvom spoločenských hodnôt, ktoré sa formujú u každého od malička a spoločne s nimi aj náklonnosť a ovplyvniteľnosť nimi a tak podobne. Celkom sa mi sem hodí myšlienka G. Orwella: ,,Všetci sú si rovní, ale niektorí sú si rovnejší."
Stretávam sa s úvahami zdravých ľudí na adresu postihnutých v takom zmysle, že neprežívajú plnohodnotný život, iba sa trápia, atď. Ťažko je posudzovať, čo to ten plnohodnotný život naozaj je. V mnohých smeroch je holým faktom, že o mnohé veci v živote sú mentálne postihnutí,ale aj tí fyzicky, ochudobnení.
Tak ale ako zdraví ľudia, ktorí žijú v dostatku všetkého potrebného, môžu byť v živote nespokojní, nešťastní a trápiaci sa, tak aj postihnutí môžu naopak žiť život naplnený šťastím a láskou, ktorá ich uspokojuje a je zadosťučinením za ich telesné alebo mentálne nedostatky.Poznám aj konkrétne prípady z oboch brehov. Ich život je ale z veľkej časti aj v rukách ich okolia a citlivého prístupu s akým sa k nim stavajú príbuzní, priatelia i ďalší. Lebo vari nehľadáme každý z nás práve lásku ako náš najvyšší cieľ? Nie je všetko naše životné úsilie nasmerované na dosiahnutie šťastia a cítenia skutočnej lásky, aj keď mnohí si túto skutočnosť neuvedomujú a snažia sa šťastie a spokojnosť nájsť tam a v takých veciach,kde ich nemožno nájsť?
Vnímam život každého postihnutého človeka ako rovnako hodnotný, ako životy všetkých ostatných zdravých ľudí a týmito pár riadkami by som chcel nasmerovať pozornosť všetkých, ktorí tento článok čítate na vynikajúci film, ktorý až na pár detailov je veľmi hodnotný a stojí za to si ho pozrieť, a ktorý úzko súvisí s touto témou. Mnohí ho možno poznáte, nie je to žiadna novinka, ale tí čo ste ho ešte nevideli, veľmi vám ho odporúčam. Názov je "Volám sa Sam" , resp. "I am Sam", ktorý by som charakterizoval ako určitú úvahu o láske a o živote kontrastných postáv,kde nimi sú práve mentálne postihnutý, ale starostlivý, láskavý Sam a jeho inteligentná dcéra, ďalej inteligentná veľmi úspešná právnička, ktorá sa svojim spôsobom učí od Sama atď, viac nebudem prezrádzať Nahliadnite do nie vždy šedivého súkromia života postihnutých ľudí.
