Základnú príčinu by som nazval sebectvom a krízou dôvery partnerov voči sebe navzájom. Prečo sebectvo? Preto, lebo ľudia dnes vstupujú do partnerského vzťahu s tým, že uvažujú v prvom rade čo zo vzťahu, prípadne jeho rozpadu budú mať oni sami. Poukazuje to na prevrátenie hodnotového rebríčka aj v partnerskom vzťahu. Už nie je pre ženu, či muža dôležité to, aby z ich vzťahu mal čo najviac ten druhý partner, ale ja.
Sám si nie som celkom istý, či tomu tak je len v súčasnosti. Možno bol podobný stav vždy, s tým rozdielom, že sa tak ako dnes nedegradoval manželský zväzok. Myslím, že manželský zväzok je dnes v kríze hlavne preto, že ho tam kde je, doviedli dávno predtým ľudia ktorí do manželstva vstupovali tiež so sebeckým zmýšľaním. Jedni sa brali len preto, že čakali dieťa, iní kvôli tomu, že už boli v zrelom veku a nechceli zostať na "ocot", niekto ďalší hádam aj preto, že ho nikto iný nechcel alebo, že túžil len po určitej životnej opore či po pravidelnom sexuálnom uspokojení. Čiže veľa manželstiev vzniklo bez skutočnej lásky.
Láska je o tom, že dôveruje, dokáže sa obetovať a odpustiť (tak často v posledných dňoch zosmiešňované slovo) atď.
Dnes by bolo možno dobré spájať krízu manželstva s nedôverou partnerov voči sebe navzájom. Muž a žena nechcú ísť do manželstva preto, lebo neveria, že ten druhý ho nepodvedie, nezačne byť tyran alebo alkoholik, či preto že ho sexuálne nebude vždy uspokojovať alebo či mu len nezovšednie život po niekoľkých rokoch s ním, atď., atď. To, ale nie je láska.
Vzťah by bolo dobré budovať na začiatku dôkladným spoznávaním partnera, s tým, že do ničoho vážnejšieho by sa v tom období partneri nemali púšťať, ak nechcú riskovať vážnejšie citové zranenia. Po čase, ak partneri usúdia, že k sebe patria, že sa dostatočne dobre poznajú, vtedy by mal byť vhodný čas vstúpiť do manželstva. Keď sa vo vzťahu nezabudne na správne základy, tak partneri sú ochotní si sľúbiť, že spolu vydržia až do smrti.
Myslím, že väčšina ľudí má v sebe túžbu, aby jeho partner mu dal záväzok, že ho bude milovať celý život. Samozrejme, keď sa vzťah na začiatku správne nebuduje, niekomu je takáto prirodzená túžba ľahostajná a do vzťahu nechce ísť preto, že skutočne nemiluje svoju druhú polovičku a ide doň pre niečo iné. V súčasnosti by som tipoval, že najčastejšie je to sexuálne uspokojenie, ktoré je tiež dôležité, ale nemala by sa mu dávať vyššia priorita, než akú si zaslúži. V takom vzťahu nejde primárne o dôveru v druhého partnera a o to, aby som ho svojou láskou urobil šťastným,ale hlavne o spomínané sexuálne uspokojenie.
Na záver si ešte myslím, že sobáš v kostole, keď nie je robený len ako šou alebo určitá nutnosť, ktorú si vyžaduje ženíchova stará mama, ale akt, pri ktorom sa mladomanželia zúčastňujú sobáša s otvorenosťou a túžbou v prvom rade po Božom požehnaní, tak to požehnanie do manželstva aj dostanú. Jeden z dôvodov krízy manželstva vidím práve v tom, že ľudia boli k pravému zmyslu sviatosti manželstva vždy z veľkej časti ľahostajní.
