V Európe sa Cirkev stavala k Rómom s odstupom a zaraďovala ich medzi kacírov, hlavne kvôli praktizovaniu mágie. Rómovia boli upodozrievaní aj zo spolupráce s mongolskými a neskôr tureckými nájazdníkmi.Vznikajúce cechy sa bránili konkurencii a Rómovia sa museli uspokojiť s vyrábaním doplnkového sortimentu, až na pár výnimiek. Významným popudom pre cirkevných aj svetských feudálov bola exkomunikácia Rómov z roku 1427. Po vyhnaní Arabov zo Španielska, sú vyháňaní aj Rómovia so Židmi. Snem nemeckej Ríše sa uzniesol, že Rómovia majú byť prenasledovaní a vyháňaní. Hrozil im trest smrti a za vraždu Róma sa netrestalo. Podobné praktiky fungovali aj v období po francúzskej revolúcii. Vo viacerých stoliciach a mestách sa vydávali zákazy vstupu a pohybu cudzích Rómov.V rakúskej časti monarchie boli Rómovia prenasledovaní, trestaní, mrzačení (odrezávanie častí uší), označovaní (vypaľovanie znakov), zabíjaní a vyháňaní. Mária Terézia sa podujala na premenu Rómov na radových roľníkov, na ich trvalé usadenie a zmenu ich pomenovania. Okrem dobre myslených opatrení sa v tejto dobe pod hrozbou palicovania zakazovalo používať vlastný jazyk, nosiť špecifický odev a nemali medzi sebou uzatvárať sobáše. Nemohli mať ani vajdu. Boli usadzovaní v novobudovaných kolóniách a nemanželské deti mali byť dávané na prevýchovu. Za Jozefa II. dochádzalo k veľkému usadzovaniu Rómov z cisárskeho podnetu, napríklad na pozemkoch skonfiškovaných Cirkvi. Majorita ich ale väčšinou nechcela mať vo svojom susedstve. Následne vznikali osady, ktoré ležali ďalej od obcí. Okrem Olašských Rómov, ktorí sa dali do pohybu, po zrušení otroctva vo Valašsku a Moldavsku koncom 19. stor., boli ostatní Rómovia považovaní v tomto období za usadlé obyvateľstvo. Čo sa týka vzdelávania, mali len mizivé možnosti. Prvá „cigánska škola“ bola u nás otvorená až v roku 1926.V roku 1782 došlo k Hontianskemu procesu, pri ktorom bolo okolo 170 Rómov obvinených z kanibalizmu, mučením boli donútení k priznaniu a 40 bolo popravených. K zabráneniu dokonania popravy došlo až keď sa domnele zavraždené osoby našli živé a zdravé.V roku 1916 bol vydaný v Uhorsku výnos na definitívne usadenie Rómov, ich evidovanie a vydávanie cigánskych legitimácií.Od roku 1933 boli prijímané diskriminačné opatrenia zo strany nacistov. Dochádzalo k presúvaniu osád z okrajov miest do odľahlých lokalít. Na území Českej republiky bolo vyhlásené trvalé usídlenie kočujúcich osôb, ale obce znemožňovali Rómom, aby zákon neporušovali. Mnoho osôb tak bolo posielaných do pracovných táborov, na ktorých mieste neskôr vznikli „cigánske tábory“. Všetci Rómovia nad 14 rokov sa mali preukazovať cigánskym preukazom a v protektoráte boli izolovaní od ostatného obyvateľstva. Časť z nich bola hneď poslaná do „cigánskych táborov“. Cigánske tábory slúžili už aj pre deti a tehotné ženy pred ich odsunom do konečných táborov. Množstvo Rómov zahynulo kvôli neľudským podmienkam už tu, zvyšok bol deportovaný do Osvienčimu. Rómovia, ktorí neboli v nijakých táboroch, boli v decembri 1942 deportovaní do špeciálneho, rodinného cigánskeho tábora Osvienčim - Brezinka, kde tehotné ženy a dvojčatá boli dávané na výskumy. V roku 1944 z dôvodu postupujúceho frontu, boli práceschopní Rómovia presunutí do táborov v Nemeckom vnútrozemí. 3000 Rómov, kde boli hlavne starí ľudia a matky s deťmi, boli z 2. na 3.8.1944 zlikvidovaní v plynovej komore. V Osvienčime zahynulo celkovo asi 20 000 Rómov z celej Európy a všetkých Rómov, ktorí cez II. svetovú vojnu zahynuli, sa odhaduje na pol milióna osôb.Na území Slovenska nedochádzalo k systematickým deportáciám, ale k šikanovaniu, perzekúciám a mnohé obydlia Rómov sa premiestňovali až do vzdialenosti dvoch kilometrov od verejných komunikácií. Po porážke SNP okupačnou armádou dochádzalo k masovým popravám a mučeniu Rómov a k vypaľovaniu osád, z dôvodu či už pravdivého alebo vymysleného obvinenia zo spolupráce s partizánmi. Rómovia pričlenení cez vojnu k Maďarsku boli deportovaní do koncentračného tábora v Dachau.Počas komunizmu zostali na čas v platnosti niektoré predošlé nariadenia. V tejto dobe ich považovali za asociálov a vytvorili sa smernice postihujúce tuláctvo, žobrotu a čierny obchod. Okolo 50. rokov boli zaraďovaní do táborov nútených prác, pomocných technických práporov a represie pokračovali likvidáciou živností a drobného podnikania, zrušením hudobníckych licencií, nátlakom na socializáciu a kolektivizáciu čo spôsobilo stratu možnosti zamestnávať sa u roľníkov. V máji 1945 bola novelizovaná vyhláška, ktorá opätovne prikazovala umiestniť rómske obydlia na odľahlé miesta. Zákon z roku 1958 o usídlení kočujúcich osôb sa realizoval raziami, zo dňa na deň museli byť odmontované kolesá kočovných vozov a kone a povozy sa „vykupovali“. Boli nútení usadiť sa práve tam kde boli. Dôsledkom bol nárast kriminality a ničenie a zosmiešňovanie hodnôt, ktoré vyznávali. Dochádzalo k morálnemu úpadku Rómov. Rómovia začínajú využívať odkladanie detí do detských domovov, ženy sa začínajú venovať prostitúcii, dochádza u nich k neobvyklým kriminálnym deliktom. Od roku 1965 sa realizovala likvidácia nežiaducich rómskych osád a rozptyl ich obyvateľov. Dôsledkom bol živelný odchod Rómov do Čiech a vznik izolovaných spoločenstiev v mestách. Od roku 1972 malo dôjsť k vyrovnaniu s majoritou prednostným prideľovaním bytov, získavaním zvýšených sociálnych dávok, špeciálnymi účelovo viazanými príspevkami a pod., čo spôsobilo že si zvykli dostávať výhody bez zásluh. Medzi negatíva, ktoré prinieslo obdobie po revolúcii patrí hlavne nezamestnanosť, prehlbujúca sa izolovanosť, sociálny prepad na dno spoločnosti, problémy v oblasti bývania, zdravotnej prevencie, školstva a nízka kvalifikácia spojená so zlými pracovnými návykmi. Tiež sa vyskytujú prípady diskriminácie a rasizmu.
