Akýmsi centrom poľnohospodárskych produktov bola Dunajská Streda, mestečko v srdci Žitného ostrova. Každá väčšia dedina v okolí tohto mesta disponovala menšími poľnohospodárskymi zariadeniami, ktoré slúžili na výkup, sušenie, čistenie a skladovanie obilnín a olejnín. Tieto strediská združovalo centrum Poľnohospodárskych nákupných a zásobovacích podnikov a toto centrum sa nachádzalo v spomínanom meste.
Počas letných prázdnin, v roku 1994, som sa dostal do úzkeho kontaktu s uvedeným podnikom, kedy som nastúpil do Centrálneho kontrolného laboratória, ako brigádnik. Stal som sa súčasťou veľkej poľnohospodárskej mašinérie a doslova pred mojimi očami sa odohrávali tie najdôležitejšie momenty výroby.
Júnové lúče slnka sú čoraz viac horúce. Vysušujú. Mestský človek tento jav vníma v podobe suchých chodníkov, neznesiteľného tepla a prehriatych panelových domov. Poľnohospodár sa teší. Nie každý, iba ten, ktorý čaká na úrodu repky olejnej. Do laboratória prichádzajú drobné čierne guľky. Ak ich človek roztlačí, vnútro je žlté, mastné. Každý hnedý papierový sáčok je zaznamenaný do protokolovej knihy laboratória a dostane číslo. Vzorky putujú na stanovenie vlhkosti, obsahu tuku, ale aj na špeciálnejšie skúšky, ako sú stanovenie glukosinolátov a kyseliny erukovej. Analýzy prebiehajú klasickými analytickými metódami a v poobedňajších hodinách laborantky zapisujú výsledky do velikánskej čiernej knihy. Ani sekunda navyše nie je. Náklad čaká v nekonečne dlhých radoch krémovo-hnedých vagónov, označených nápisom: olejniny. Niektoré vzorky pochádzajú z remorkérov, z Bratislavského prístavu.
Práce je neustále viac a vedúca laboratórií sa rozhodne ma poslať do výkupného laboratória. Jedná sa o menšiu budovu, okolo ktorej je skutočne veľký rozruch. Pred rampou sa tlačia stovky vagónov do cukrovaru. V tej chvíli, kedy sa uvoľní miesto na koľajniciach, k výkupným nákladným váham, na nákladné vozidlá, sa valia vlečky plné pšenice. Často sa stáva že okrem šoféra je prítomný aj majiteľ polí a teda aj úrody. Odoberie sa vzorka, ktorá sa nasype do prístroja. Vo vzduchu cítiť napätie, až pokiaľ sa neobjavia čísla na display-i. Jedná sa o percentá vlhkosti. Čím je obsah vody vyšší, tým viac zaplatí majiteľ za sušenie, respektíve tým je výkupná cena nižšia. Kolegyňa dáva jasný príkaz šoférovi vysypať miliardy zlatých zŕn na zberač druhého sila. Pšenica putuje do sušiacej veže a následne, dopravnými pásmi do skladovacích buniek. Obilné silá obsahujú veľa takých buniek a každá ma okolo 55 metrovú hĺbku. Kapacita je nepredstaviteľná a sú dni, kedy stredisko pohltí aj tristo vagónov obilnín.
Boj o - doslova niekedy - prežitie poľnohospodára ešte nekončí. Vzorku nasypem na sitovacie zariadenie. Nepríjemný hluk stroja počuť všade. Prepadávajú zlomky zŕn, menšie, nevyvinuté zrnká, alebo prímesy, ktoré pochádzajú z nie kultúrnych rastlín. Pšenica sa pomelie a časť sa skúša na obsah mokrého lepku. Druhá časť sa skúša v centrálnom laboratóriu. Pádové číslo a sedimentačná hodnota. To sú ukazovatele, ktoré prezradia, či je pšenica potravinárska, či kŕmna. Asi je každému jasné, že výkupná cena je rozdielna. Medzi obilnými silami stoja kilometrové rady vagónov a to v siedmych radoch. Niektoré sa pomaly hýbu, niektoré nekompromisne stoja. Obísť ich? Je príliš teplo na dlhšiu trasu. Preskakujem. V rukách vzorkovnice, v nohách šikovnosť. Občas sa môj biely laboratórny plášť zasekne o vyčnievajúce časti vagónov. Riskujem, ale je to aj veľký zážitok. Stáva sa, že sa vagóny rozhýbu práve vtedy, keď som hore. Cestujem pár metrov a zoskočím.
Bežím späť do výkupného laboratória v rukách s malou cedulkou. Z traktora zoskočí mladý chalan, asi 17 ročný, čiže rovesník. Počas tejto sezóny je kvalita pšenice mizerná a majitelia ani nečakajú zázraky. Každý výborný výsledok je menší sviatok. Tento veru je. Chalan, unavený, zničený z ťažkej, celo-nočnej práce ma žiada, či môže zavolať otcovi. Pevná linka, lebo mobily ešte nie sú, je v kancelárii vedúceho výkupu. Dovolí, je to ochotný mladý človek. Vidím slzy šťastia. Neuveriteľné. Sám to prežívam. Moje výsledky z laboratórnych testov potešili jednu celú farmársku rodinu. Náklad sa sype na bunku číslo jeden. Áno, to je miesto pre najlepšiu kvalitu. Ostatní traktoristi s uznaním, aj s určitou zdravou mierou závisti pozorujú mladého a jeho veľkú radosť.
Je hlavná sezóna v poľnohospodárstve a na dovolenku môžete zabudnúť. Dni sa zlievajú. Začíname ráno o 6-ej, končíme okolo 20-ej. Aj v sobotu, často aj v nedeľu. Repka olejná už je dávno zabudnutá a zo pšenice takisto prichádza čoraz menej vzoriek. Na oddych ale nikto nemyslí. Objavia sa prvé dodávky jačmeňa. Tak ako pri repke olejnej rozhoduje obsah oleja, pri pšenici potravinárska alebo kŕmna kvalita, aj pri jačmeni sa objavujú otázky bytia či nebytia. Sladovnícky, kŕmny? Nikomu to nie je jedno.
Prístroj na rýchle analýzy, ktorý každý spomína iba ako infrapid, už o pár minút informuje, či sa majiteľ má tešiť. Do telefónu vedúca oznamuje výsledok. Je to iba číslo, číslo, ktoré dokáže tak veľa ovplyvniť. Je nám to ľúto, hovorí. A rozhovor pokračuje ďalej. Áno, spravíme ďalšie vzorkovanie, doneste, skúsime aj klasickou metódou. Vzorka je o pár minút na oddelení. Kolegyňa pomelie, ja navažujem do veľkých sklenených trubíc. Prudká reakcia kyseliny sírovej a peroxidu vodíka v prítomnosti katalyzátora so selénom pri vyše 300°C rozloží bielkoviny za vzniku síranu amónneho. V klasickom prístroji so skla sa destiluje amoniak, ktorý sa zachytí v odmernom roztoku a stitruje sa. Bleskovou rýchlosťou sa hodnoty ťukajú do kalkulačky. Obsah bielkovín je ešte vyšší, ako stanovila orientačná rýchla metóda. Jačmeň určite nevyhovuje kvalitatívnym požiadavkám pre výrobu piva. Ak je totiž v jačmeni príliš vysoký obsah bielkovín, pivo sa zakalí.
Práce je viac než dosť a preto prichádzajú ďalší brigádnici. Ako skúsený domáci im robím exkurziu. Najzaujímavejšie sú rozhodne 26 poschodové obilné silá. Privediem ich na strechu. Je krásne počasie a v diaľke vidieť komíny Slovnaftu a Bratislavský Hrad. Pod silami ako modelová železnica, sa hýbu desiatky a stovky vagónov. Prichádzajú obilniny, odchádzajú kŕmne zmesi. Sezóna sa blíži ku koncu, nakoľko začnú prichádzať vzorky slnečnice. Výsledky komunikujeme s laboratóriami továrne na výrobu oleja PalmaTumys.
Vyššie uvedené myšlienky pramenia z rokov 1994 - 1995 a odvtedy sa skutočne veľa zmenilo. Podnik, Poľnonákup Dunaj, ktorý zamestnával okolo šesťsto ľudí už neexistuje. Cukrovar, ktorý sa nachádzal v susedstve a v sezóne zamestnal aj vyše tisíc pracovníkov, bol zrovnaný zo zemou. Budova laboratórií je opustená, chátra. V areáli niekdajšieho centra poľnohospodárstva je ticho. Palma-Tumys v Bratislave sa práve demoluje. Ale to už je téma pre úplne iný typ článku.
