Medzi základné piliere môjho celoživotného záujmu patria Mesto Bratislava a krásna veda, chémia. V určitých dimenziách práve tieto atribúty ma spájajú s osobnosťou, pôsobiacou v predvojnových rokoch minulého storočia, s Aurelom Bartalom. Kto bol tento človek a ako prispel k rozvoju regiónu? Práve tieto otázky ma fascinovali pred realizáciou bádania v minulosti.
Pred 1. svetovou vojnou desať rokov pôsobil ako župan Bratislavy. Inicioval výstavbu niektorých známych objektov, ako je napríklad budova Strednej priemyselnej školy strojníckej na nábreží Dunaja, ale aj železničné spojenie Žitného ostrova s naším hlavným mestom. V rokoch 1911 až 1918 bol predsedom Bratislavského okrášľovacieho spolku a neúnavne zbieral knihy. Svoju bohatú knižnicu nakoniec daroval Bratislavskej mestskej knižnici. Krátko pôsobil aj ako poslanec Uhorského snemu. V roku 1915 dal postaviť sochu vojaka, pri Ganymedovej fontáne. Dôvod bol filantropický: práve vtedy sa rozbiehal projekt, ktorého účelom bolo vybudovanie takzvanej invalidovne. Vráťme sa k pôvodnej myšlienke článku, k výrobe dynamitu. Ako vyzerala továreň Dynamit Nobel v uvedených rokoch, čo všetko sa tam dialo? Prezradia nám to nasledujúce fotografie. V rokou 1873 v oblasti plnej močiarov sa spustila výstavba. Cieľom tohto článku nie je napísať ešte raz to, čo už bolo veľakrát napísané, ale prostredníctvom zaujímavých fotografií ukázať dôležitosť a vážnosť tohto bratislavského koncernu.
Územie Slovenska patrilo v danom období k ekonomicky najvyspelejším oblastiam Uhorska. Alfred Nobel viackrát navštívil Bratislavu a kontroloval výrobné programy. Možno, aj vďaka tomu bola Dynamitka považovaná za najlepšie zariadenú továreň na výrobu výbušnín v Monarchii. Posledná návšteva sa uskutočnila v roku 1892. Na prelome storočí sa továreň rozprestierala na území o veľkosti 130 hektárov. Od roku 1910 začala premávať električková linka, spájajúca mesto s výrobňami. Úspechy nakoniec zničila Prvá svetová vojna. Vtedy, už ako vládny komisár, Aurel Bartal predložil správu o situácii v meste.
Tento článok poskytuje krátku charakteristiku obdobia, od roku 1873, kedy Alfred Bernhrad Nobel založil v Bratislave továreň na výrobu dynamitu, do roku 1918, kedy sa skončila Prvá svetová vojna. Teší ma že chémia, spomínaná továreň, naše Hlavné mesto, ba aj láska ku knihám sa stretli spolu pod priezviskom, ktorého nositeľom som aj ja. Podnecuje ma to k postupnému spracovaniu zaujímavých faktov, údajov z vymenovaných oblastí a to predovšetkým prostredníctvom SME blog-u.
