že , poézia

JACKšinieš si to stovkouhrnieš sa kamsihocikamlen aby si bol čo najďaleja čo najbližšietak si to valíšuháňašlúčiš sa s poliamia horamivšetkými úbohými ľuďmináhliš saa stále zrýchľuješa nezáleží či je nocči deňnespíšlen niekedy si oddýchnešsi šialenýkúúrnííkúplne ti jebeúplnesi hrabnutýsi presne z takej sorty akú vaši pokladajú za prípady pre psychiatratotálne blázniš človečea len si to fičíšúplne freneticky až ťa zabolia rukya ty v tom brutálnom odvaze blúzniša prisahal by si že ti rastú krídlavznášaš sa vysoko nad tým všetkýmletíš normálne sa už nedotýkaš matičky zemeseriózne vážne letíššviháš si to vzduchomnormálne ako tu sedímnormálne prisahám ty si to dokázalfakt človečeMATURvedieš ma za ruku,ty zlá, zlá žena,biješ ma, ked´neposlúcham,mlátiš ma, ked´nechápem,mučíš ma.mami, zachráň ma,bolí ma to,bolí ma duša,bolí ma srdce,ústami sa mi na božie svetlo valia vnútornosti.oci, prečo ma nechápeš,prečo ju neodoženieš,prečo sa na mňa ani nepozrieš, ani sa nič nespýtaš?držíš ma za ruku,ty krutá sviňa,ty veľká stvora v kostýmiku,a s trvaloua troma deťmia uvarenou večerou.