Náušnice zo Stockholmu - V

„To teda nie, Jack síce bol spočiatku presvedčený, že by s ňou dokázal prežiť celý život. Ale keď sa s ním úplne nečakane rozišla a vzápätí už začala chodiť s niekým iným, Jackovi začalo dochádzať, že sa nechal uniesť jej krásou a predstieranou empatiou...Veď sme sa o tom párkrát rozprávali. Ona sa zmenila.“ „Gus, podľa mňa to zjednodušuješ. Vraj ‘ona sa zmenila’! Ty ju odsudzuješ! Úprimne – Jack nie je žiadny svätec a viem si predstaviť hneď niekoľko dôvodov, prečo ho mohla nechať. Všimol si si, aký je náladový? Keď je unavený, hladný, smädný alebo len nie je podľa jeho vôle, začne byť nespokojný a nie je s ním reč. To som nespomenula jeho autoritatívnosť! A je tiež dosť namyslený.“„Namyslený? Veď ho zase tak dlho nepoznáš!“ Gus sa začal hrabať na zadnom sedadle. „Je skôr zamyslený. Myslím, že niekedy premýšľa až príliš. Kde je tá minerálka? Ty si ju dopila?“„Nedopila, pozri sa pod tú deku.“ Vicky ukázala na miesto, kde Jack cestou podriemkával. Gus odtiaľ vylovil podušku, zápisník a fľašu, kde bolo asi deci vody a tak si ten zbytok vlažnej minerálky vylial do hrdla. „Musím si odskočiť,“ skonštatoval Gus a stratil sa medzi hlúčikmi návštevníkov kráčajúcich do mierneho kopca k bráne zoo.Vicky škrelo, že Gus tak rýchlo zhodnotil jej chabé znalosti o Jackovi. Keď sa načahovala za Jackovým zápisníkom, ležiacim na pokrčenej deke, už sa jej v hlave rodilo ospravedlnenie. Nazrie do jeho denníka len preto, aby ho lepšie spoznala.Zápisy na začiatku denníka boli datované 3 roky dozadu, občas tu bolo niečo aj po švédsky. Vicky očami prebehla tie najčitateľnejšie.»Celý deň v čajovni. Večer prišla M. a strýko ma uvoľnil. Zostali sme však uňho a dali si citrónový rooibos. M. chutil, aj keď chcela najskôr maté, ale strýko – vraj by celú noc nespala. A možno by sa jej jeden dúšok hodil, lebo dosť zívala. Že mali od rána prednášky a semináre. Keď Målin zíva, pripomína mi malú sovu. Tak som jej začal hovoriť „Sovička“. Zase sa na mňa tak usmiala ako na prvom rande. Hovorili sme o realizme v dráme a o Shawovi. Počul som o ňom prvý raz, ale M. trvala na tom, že keď budú hrať jednu jeho komédiu (má taký divný názov), musíme na ňu ísť. Ja som jej prezradil, že som sa naučil na mojej base slappovať. Je super, že sme obaja zameraní na umenie, M. na divadlo a ja na hudbu. Môžeme sa navzájom dopĺňať. Aj keď dramaturgička toho musí vedieť viac ako basgitarista... Už sa teším na náš prvý koncert, Johan hovoril, že v polovici apríla.«Jack si zjavne nepísal denník pravidelne, niekedy vynechal aj 2 mesiace. Iný zrozumiteľný zápis bol o pár strán ďalej. »Cez deň svietilo slnko a tak sme išli na piknik do Djurgården. Rozp. o Davidovej oslave nar., lebo chce, aby prišla aj Målin. Myslím, že si ju obaja s Kirsten obľúbili, a má rada aj ich deti. Síce je na to mladá, ale aj tak som si ju predstavil s dieťaťom v náručí a táto predstava sa mi zapáčila... a tak som len tak zožartu nadhodil, ako by sa cítila ako mamička. Trochu sa zachmúrila a pov., že nechce mať deti. Môžno je to len prechodné. Ja som jej rozp. o mojom detstve u nás... keď som dokončil, zadívala sa smerom ku skleníkom s kvetmi a nič nehovorila. Keď som sa jej spýtal, na čo myslí, pozrela sa mi do očí a pov.: „Však si nenájdeš niekoho iného?!“. Pov. som, že jasné, že nie! Veď ona je dievčaťom, aké som vždy chcel mať. Občas ma hnevá, že dokáže na také niečo pomyslieť. Neviem, odkiaľ sa berie jej pochybovanie o mojej vernosti. Ona mi o svojich detských rokoch príliš nerozpráva. Ale minule sa v noci zobudila s výkrikom plným desu (hľadala svoju mamu) a ja som sa ju snažil upokojiť. A to sme nepozerali žiadny horor. Kde sa to v nej berie? Možno sa niečo odohralo v jej minulosti. S mojimi psychol. základmi by som na to mohol prísť. Lenže nie som žiadny Freud. Popoludní sa začalo zmrákať a tak sme sa pobalili a odišli. V meste nás aj tak chytila letná búrka. Målin to však nevadilo, zatvárala oči a slastne vdychovala vôňu, čo sa vznášala zo slnkom rozpáleného a čerstvo popršaného chodníka.«Dnešný dátum na poslednej popísanej strane Vicky prekvapil. Nečakala, že Jack počas tejto cesty znovu začal písať do svojho starého denníka. »Už sme asi 200 km pred St. V pláne je ešte zastávka v Kolmårdenskej zoo & safari. Cestou sme sa zastavili v jednom obchodíku a kúpili čerstvý chlieb a trochu ovocia. Keď išla V. dokúpiť hyg.potr., G. sa ma spýtal, či som vpohode. Pov. som mu, že už bolo aj lepšie... Chcem sa tím blbým spomienkam postaviť tvárou a nie pred nimi unikať, aby ma v nečakanej chvíli znovu dobehli. G. pov., že dúfa, že viem, čo robím. Potom prišla V. Mal som chuť povedať G.:- Nevieš si ani predstaviť ten zúfalý pocit, keď stojíš pred osobou, ktorú si pred mesiacom objímal a bozkával ako svoj najväčší poklad a teraz na teba hľadí ako na cudzieho človeka. Hovoríš k nej starým dôverným tónom, ale ona zatiaľ unudene pozerá na hodinky a rozpačito premýšľa, ako čo najskôr vykorčuľovať z tej trápnej situácie. Netušíš, čo sa deje, pretože srdce ti búcha tak nepravidelne, akoby sa posledný raz pokúsilo vysloviť jej meno morzeovkou, no tvoje oči už vnímajú všetky gestá a pohľady, akými vždy uhýbala cudzím ľuďom. Nejde ti do hlavy, prečo už nereaguje na tvoje poznámky, ktoré ju vždy dokázali rozveseliť; nechápeš, kam sa podelo jej presvedčenie, že spolu zostanete navždy. Nepoznávaš tú chladnú racionalistku a od absurdnosti toho okamihu ťa oblieva horúčava. -Ale nepovedal som mu to. Mne správne slová napadnú vždy až po rozhovore. A pred V. moc nemám chuť rozoberať osobné veci. V. ma iba toleruje, ale asi je schopná obrátiť sa aj proti mne. Občas sa mi zdá, že vie pochopiť to, ako sa zachovala M. A to ma trochu desí.«Vicky začula kroky a rýchlo zasunula zápisník pod deku. A stihla to práve včas, lebo prichádzali Gus a Jack aj s lístkami do safari.„Vicky, sadaj do auta, počkáme pri vstupnej bráne,“ oznámil Jack, „najbližší vjazd do safari je o štvrť hodiny.“