Ty môj drobný, múdry učiteľ! Ešte si tak drobunká, ani rozprávať nevieš, a predsa si ma už toľkému naučila – a ešte ma mnohému naučíš! Neboj sa aj ja ťa naučím na zopár, prisahám Bohu takých nepodstatných vecí, ktoré ešte nevieš, ale prídu ti vhod k prežitiu na tomto svete...
Každou bunkou svojho tela som na tom, aby som ti skrášlila tvoje chvíle bdenia – veď ty dávaš zmysel môjho žitia.
Tvoj sen ti tíško strážim, kým s tebou snívam.
Ešte len zopár týždňov existuješ, ale akoby som ťa od počiatkov vekov poznala.
Ako sa ťa dotýkam, kojím, hojdám, opantá ma ten známy pocit.
Akoby som to už niekde, niekedy zažila...
Možno dotyky mojej mamy, jej pohyby a jej ľubozvučný hlas my rezonujú v podvedomí a znova prežívam pocity toho malého človiečika, ktorým som voľakedy bola aj ja. Ktorým si teraz Ty.
Doteraz som bola vlastným pánom, ale zrazu si zobrala celý môj život do svojich drobných rúk – a ja šťastne sa podvolím tvojej vláde vo dne i v noci.
Tvoj príchod ma povýšil na matku, čo je najkrajšie povýšenie na celej Zemi: som matkou a matkou aj zostanem pokým naposledy nevydýchnem.
