Kvôli dlhý vlasom,ostrému zraku, vyšportovanému telu, chrabrej povahe a schopnostivystopovať kombajn, ma kamaráti volajú Indián. A to bolo Duchovichvályhodnou inšpiráciou.
Na počiatku bola predloha indiánskeho vodcu a šamana Sediaceho býka (TATONKA IYOTAKE ), ktorý v roku 1876 spolu s Crazy Horse-om natrhli prdel generálovi Custrovi pri bitke u Little Bighorn.
No a o pár storočí neskôr, niekde v okolí Brna, padla za obeť ostrej píle statná lipa. Kúsok z toho krásneho stromu mal to šťastie, že mohol na seba prevziať podobu horeuvedeného indiánskeho velikána. Šťastné to drevo.
Základný náčrt by bol a tak si Ducho, pôvodným povolaním muzikálový herec, kľaká k drevu, aby do neho nasledujúci mesiac ťal a rezal, čo mu budú umelecké sily stačiť. Z podlahy ho mĺkvo pozoruje Sediaci býk.
Umelecké ruky sa nad drevom mihali tak rýchlo, že kde-tu po nich zostal iba tieň.
Ubehlo pár dní a Sediaci býk sa so záujmom prirovnával k svojmu dvojníkovi. Bolo mu hneď jasné, že i keď ho vzhľadovo dobieha, stále nemá nárok konkurovať mu v miešaní obľúbeného afrodiziaka pre kone. "Je to jedným slovom drevo", šomral si pod zamračený indiánsky fúz a premýšlal čo zas s Crazy Horse-om večer pokúri.
Každým dňom obrábané drevo starlo, čo sa samozrejme odrazilo aj na vráskach v okolí očí.
Vrásky okolo očí mu robili vrásky na čele.
Nakonec si však nahodil svoju obľúbenú čelenku, ktorá mu dodala nádych pompéznosti.
A on to dobre vedel a užíval si to.
Zrazu zacítil vo vzduchu závan pečeného bizóna a o chvíľku i závan smrti. Boj sa blíži.
Nastal čas natrieť si klubové farby!
Pôsobivá biela linka jasne naznačovala, že so Sediacim býkom nebudú žiadne žarty.
Biela tvár dostane už čoskoro výprask.
"Custer, otoč to ti hovorím!" (citujem stopára Rogersa, ktorý ako jediný tušil, do akého prúseru sa George Amstrong Custer rúti)
Takže, čo mi všetko treba? Tomahawk mám, luk mám, fajku mieru netreba, sviatočná čelenka by bola, hmm....to by snáď aj bolo všetko. No a ešte kôň samozrejme! Ja hlava drevená!
Hneď nato zdvihol Sediaci býk hlavu do výšky a zapískal trojminutový povel k odchodu.
Samozrejme, že sa pred cestou rozlúčil s mamou a tatom. Kladivkom a dlátkom.
Mama a tata ho pred cestou objali a samozrejme skontrolovali materské znamienko, podľa ktorého svojho usedavého synka vždy neomylne spoznajú.
Starostliví rodičia sa napokon dočkali šťastného návratu svojho roztopašného syna, ktorý im doniesol plnú náruč skalpov a množstvo iných podarúnkov, ktoré vždy milo potešia.
Málokto však vie, že Sediaci býk od nedele visí v mojej obývačke a bude tam visieť ešte hodne dlho.
Nech mu je teda vodička na ošetrovanie dreva jemná a voňavá.
Čo dodať na záver?
Veľká Ti vďaka Ducho aveľká vďaka i Pavlínke, ktorá pretrpela cely mesiac prázdne lože a nadvore dláta nože. Tento básnický záver, nech vám je obom ľúbozvučnouodmenou.
Indian ;-)
