Musím sa z toho vysekať. Na začiatok to skúsim po dobrom. Na mojej tvári tesne pod čerstvo vyholenou lebkou som nasadil nevinnú tvár trojročného dieťaťa. Krúživými pohybmi mobilom ponad hlavou som si vytvoril umelú svätožiaru značky T-Mobile AT a hlboko som sa nadýchol.
K autu pristúpil ženský model a začal niečo pokrikovať a ťukať si na čelo. Žeby chcela ibuprofén? Že hlava ju pri tom teleporte z budúcnosti rozbolela trošíčka? hádal som.
„Započúval som sa teda do reči jej kmeňa, ktorá miestami pripomínala nemčinu. Ó bože, je to jasné! V budúcnosti ovládnu planétu nemecké produkty a ja im to asi môžem dáko prekaziť. Na čo sú im však „Papíren“? Nič sa nedá robiť, skúsim vyjednávať. Nemčine plynulo rozumiem, ale keď príde na takéto slávnostné chvíle radšej siahnem po angličtine aby som sa vyhol nedorozumeniu. Nakoniec, ide mi o život.
„Good evening“ opáčil som. To som nemal robiť. Anglický jazyk zjavne pôsobí veľmi agresívne na snímače modelu policajtky, ktorú som v duchu nazval Terka.
Terka zjavne z nedostatku kybersexu a Mozart kugeln doslova explodovala a naložila mi čo to dalo.
„Angličtina!? Žiadna angličtina! My v Rakúsku hovoríme IBA nemecky! Žiadna angličtina!“ pustila sa do mňa nemčinou budúcnosti.
„Sorry, ale ja nerozprávam nemecky“ odpovedal som s miernym prekvapením.
„Sorry?! Žiadne sorry!. Nemáš čo chodiť do Rakúska, keď nevieš nemecky! My v Rakúsku hovoríme IBA Nemecky! IBA Nemecky! Žiadna angličtina!!!“
„Prosím?!“ „Ja cez vaše Rakúsko naozaj IBA prechádzam na ceste z NEMECKÉHO Mníchova“ argumentoval som šokovane.
„Nemáš čo prechádzať cez Rakúsko, keď nehovoríš po nemecky! My v Rakúsku hovoríme IBA Nemecky! Keď nehovoríš nemecky, nemáš tu čo robiť!!!“
Ako obarený som civel na Terku, ktorá ako sa zdalo, nebola z budúcnosti ale z kmeňa rakúskych policajných orgánov. Mimochodom Terkin procesor vôbec nevyhodnotil, že obeť jej hatlanine rozumie a dokonca odpovedá. Nanešťastie po anglicky.
Po Terkinom úvode nastúpil kolega orgán, ktorý na mňa spustil zoznam priestupkov, ktorých som sa dopustil. Prekročenie rýchlosti na S1 o 50km/h, prekročenie rýchlosti na A4 o 105 km/h, plus rôzne veci, ktoré som robil namiesto riadenia.
„Synku, ta ty trošku preceňuješ moje auto“ pomyslel som si.
„Aké iné veci som to mohol robiť namiesto šoférovania? Nohavice mám zapnuté a štrikovanie som si predsa zabudol na hoteli. Fakt neviem.“ dumal som.
Namiesto vysvetlenia sa mi orgány začali vyhrážať čo všetko mi spravia ak nevycálujem 300 Euráčov ako kauciu za moje prehrešky proti dobrým vodičským mravom. Od zhabania rádia, telefónu, auta až po spútanie, zatknutie a uväznenie v cele miestnej stanice. Do nepríčetného smiechu ma na chvíľku dostala moja obľúbená Terka, keď mi začala z ruky ťahať hodinky spolu s pokrikmi „ Giv mi jor klok!“. Prudkým gestom som ju odohnal ako malého fagana na čo rozzúrená utiekla do auta po mobil a niekomu sa vynervovaná sťažovala. Z otcovskou ľútosťou som nad ňou pokrútil hlavou a a venoval som sa kolegovi.
Najskôr som si vypýtal fotku z mojim fárom, bo ho mám rád a velice nám to spolu pri tej rýchlosti 235 km/h svedčí. Orgán na to, že fotečka neni a že ani nemusí byť, pretože v Rakúsku stačí zhodný názor dvoch policajných orgánov a súd to uzná. (Je to tak. Kamarát z Rakúska mi to potvrdil.) Nič sa nedalo robiť, zbehol som do bankomatu, zadal výherné číslo a vybral 300 Eur.
Na bloček o odobratí výhry som si napísal ich adresu, ŠPZ a identifikačné čísla.Na záver som sa ešte Terky spýtal, či stále trvá na tom, že nemám právo vstúpiť do jej zeme zasľúbenej ak neovládam ich verziu nemčiny. Terka opäť spolu s emocionálnym výbuchom potvrdila svoje presvedčenie.
Až do tretej rána som sedel na letisku a z dlhej chvíle volal na policajné riaditeľstvá aby som sa Terkinmu nadriadenému osobne ospravedlnil za nepovolený prechod Rakúskom. Na svojej telefonickej ceste policajnými okrskami som postretol väčšinou slušných Rakúšanov, ktorý sa veľmi divili Terkinmu názoru a plynulou angličtinou sa mi za ňu ospravedlnili. Nakoniec som natrafil na telefonické spojenie do hlavného stanu Terkinho kmeňa. Slušne som sa predstavil a ...nestihol som ani vysvetliť svoju situáciu a na druhej strane sa ozval arogantný smiech. Orgán mi na úvod asi desať krát zopakoval, že keď niečo chcem od Rakúskej polície musím hovoriť po nemecky, pretože TU v Rakúsku sa hovorí IBA nemecky. Na moju požiadavku, že chcem hovoriť s jeho „Bossom“ mi neustále s výsmechom opakoval:
„Wir in Österreich sprechen NUR Deutsch.“ (V Rakúsku hovoríme IBA nemecky)
„Takže ty nehovoríš anglicky? Áno“ spýtal som sa napokon naštvane.
„Wir in Österreich sprechen NUR Deutsch.“ „Takže mi nebudeš rozumieť ak na ti niečo poviem po anglicky?!“
„Wir in Österreich sprechen NUR Deutsch.“
„So if I teel you that you are FUCKING BASTARD you do not understand me?!“ (Takže, ak ti poviem, že si ZLÝ CHLAPEC nebudeš mi rozumieť? )
...5 sekundové ticho...
„Wir in Österreich sprechen NUR Deutsch!!!!“
„OK. It means that If I teel you that you are FUCKING BASTARD you do not understand me?! Right?“ (Ok. To znamená že, ak ti poviem, že si ZLÝ CHLAPEC nebudeš mi rozumieť? Je tak? )
...10 sekundové ticho...
„WIR IN ÖSTERREICH SPRECHEN NUR DEUTSCH!!!!“ zreval orgán a treskol telefónom
.... píp píp píp...
So smútkom na duši, že som si nemohol viac podišputovať s orgánom, naštartoval som svoju formulu a po dvoch hodinách osviežujúcej zábavy som pokračoval v ceste na Slovensko.
V pondelok idem podať oficiálne poďakovanie pre Terku na Rakúsku ambasádu. Zastavím sa aj na ministerstve zahraničných vecí, či by sme jej spolu nemohli predať nejaké milé ocenenie. Od Rakúšanov očakávam návrh náhradnej trasy Bratislava – Mníchov, ktorá obchádza ich nemecky hovoriacu krajinu, ktorú som im zasvinil mojou prízemnou angličtinou. Es tut mir leid Terka L
