Graham v priebehupár minút vyložil karty na stôl a všetci sme ihneď vedeli, že skromnýnadšenec žurnalistiky v pokrčenej košeli je típek, ktorého stretnete len párkrát za život. Počas svojho desaťročného pobytu vo Vietname sa namotal na vietnamské jedlo a začal o ňom písať. Jeho blog dosiahol obrovskú čítanosť a linky najeho články sa začali šíriť po celom jedlachtivom svete.K tomu neskôr pridal ako fanúšik anglických čipsov blog o tejtoslanej zemiakovej pochúťke. Blog má síce mizernú čítanosť, ale dostal sa ažk vnukovi zakladateľa firmy, ktorý si Grahama obľúbil a dal mulákavú zľavu na jeho obľúbené čipsy. Pri kúpe pol tony a viac.
Grahamová prezentáciamala perfektné tempo. Hustil do nás príjemnou angličtinou rôzne formya techniky ako blogovať, o čom blogovať, kde blogovať, aké fintičkypoužívať na získanie čitateľov a veľa iných zaujímavostí, ktoré sú zhrnuténa stránke blogging & beyond.Netrvalo dlho a strhla sa živá debata. Niektorí chceli silou mocou zistiťako z blogu vytĺcť prachy, iných zaujímalo o čom písať aby boli „thebest“, no a iní sa sťažovali navymletých diskutérov, ktorí spravia aj z hovädzej polievky fašizmus. Maloto šťavu a každý z nás odchádzal nabitý energiou a plánmi nablogovanie. Graham bol tiež very very happy. Blog RULEZ.
Po krátkom občerstvenísa do prestavanej miestnosti nasáčkovali novinári. Cez skype sa pripojil žurnalista Ben Hammersley, ktorý svojím vychechtanýmzjavom spríjemnil komornú atmosféru. Spoluso svojim šéfom Vaughan Smith-om, ostrieľaným to vojnovým spravodajcom bolipripravení predať slovenským novinárom maximum zo svojho know-how.
Nebolo to jednoduché,ale s trochou zívania sme prekonali nudný úvod, ktorý nám naservírovalmoderátor večera Miloš Čermákz Respektu. Hneď ako sa vyrozprával zo svojej životnej story, nabralo jehovtipné moderovanie na rýchlosti a šťavnatosti. Ben a Vaughan taktiež s humorom odpovedali na jeho trefné otázky a my sme sa postupne dozvedali,kam smeruje dnešná žurnalistika. Veľká úľava nastala medzi slovenskými žurnalistami po tom, ako mladík Ben zahlásil, že tlačené noviny sú fajn a určiteprežijú. Osobne o tom vážne pochybujem. Myslím, že sa z papierových vydaní stanedrahá exkluzívna vec podobná gramofónovým platniam. Je to téma na separátny blog,takže sa tu teraz nebudem ventilovať.
Téma striedala témua Ben ma ešte zopár krát nasrdil. Napríklad sa pomerne aktívne postavilproti Facebook-u a inýmsociálnym sieťam ako Second lifea podobne. Vraj to nie je pre novinárov business. A ja vravím, že je.Každé miesto, kde sa ponevierajú ľudia a novinár tam môže zavesiť odkaz nasvoje internetové články, sa počíta. Internetové sociálne siete sa šíria rýchlo akoinfekcia a s nimi sa obrovským tempom zvyšuje možnosť zhliadnutia jehoodkazu potenciálnymi čitateľmi. Čitatelia rovná sa prachy. Taký mladý je tenBen a taký závislý na staromódnom papieri? Nevadí, neodsudzujem ho, dám mučas na precitnutie. Bolo tam ešte zopár tém, ktoré by stáli za hádku nanože, avšak miesto ohovárania som získal Benov email a napíšem mu môj fundovanýnázor.
Moderovaný rozhovorskončil a nastal čas na diskusiu. Keď som si spomenul, ako pred párhodinami blogeri zanietene diskutovali s Grahamom, čakal som, že novinári,ktorých sa daná téma bytostne dotýkala, sa pustia ťažkými zbraňami do Benaa Vaughana a roznesú ich na novinárskych kopytách. V duchu somhostí ľutoval. Papieroví novinári sú konfrontovaní s modernou dobou. Bude sekanica.
A bolo veľké prd.Nič, Ani otázka. Úplná ignorácia. O pár trápnych nefundovaných otázok somsa pokúsil ja, avšak padol skype a Ben bol dead a neskôr padla eštejedna otázka od Angličanky, ktorá zapolemizovala nad kvalitou novinárčiny tejtodoby. Toť vsjo.
Uff, hovorím si, asi súv šoku a potrebujú panáka, alebo niečo malé pod zub zpristavených švédskych stolov aby sa rozdebatovali. Po polhodine mľaskania somnezačul ani slovko o internete, blogoch a iných novinkách, ktoré imAngláni prezentovali. Jediné čo ich okrem jedla zaujímalo boli ich súkromnéradosti a strasti. Je však možné, že niekto to preberal a ak takí boli tak sorry. Celkovo som však znechutený novinármi, ktorí mi majú dodávať informácie v tej najlepšej kvalite, čonajzaujímavejšou formou a technikou a oni to majú komplet na háku.Samozrejme, že generalizujem a veľa z nich sa snaží uchopiť dobua to čo im dnešná technológia ponúka. Sú však aj darmožráči, ktorí na tozvysoka kašlú a svojim zanietením nesiahajú blogerom ani po členky.
PS: Veľké díkorganizátorom novinárskej ceny, Graham-ovi, Vaughan-ovi a Ben-ovi zaperfektný workshop!
