S naloženým košíkomsa plíživo prisúvam k unavenej tete predavačke. Je komplet groggy, bez zjavnejchuti žiť. Nakupujúcich ignoruje rovnako, ako oni ignorujú ju.
Učiním teda rozhodnutie,že tetu nečakane poteším a prívetivým spôsobom jej vlejem optimizmu doposledných hodín náročnej šichty. Na rozdiel od ostatných neokrôchancovplánujem tetu slušne pozdraviť, vyslať k nej úsmev plný zubov, pokurizovaťa na záver ju aj trošku poľutovať. Už z diaľky sa teda vyškierama s ľahkosťou vykladám na bežiaci pás tovar. Ide mi to od ruky a v košíkuzostáva už len treska a cola light. Beriem fľašu do rúk a s poslednýmprísunom k tete sa pripravujem na úctivé pozdravenie.
Ruka náhle vlhne. Colajemne vrzne a krátko letí. V košíku niečo divne prdlo. Všade okolomňa a na mne sú rozflákané ryby. Vyzerám ako starec a more.
Teta mlčí. Rad občanovza mnou mlčí tiež.
Ticho ma pozorujú akoťahám papierové vreckovky a spotený zachraňujem situáciu.Podávam jej rozflákanútresku. Z tégliku s pľasknutím odpadá posledný kúsok priamo napokladňový pás. Teta ho bez slova utiera a zvyšok vkladá do vopredpripraveného mikroténového vrecúška. Ospravedlňujem sa, platím a rýchlo odchádzam.Úkosom ešte pozriem na tetu predavačku. Je šťastná.
Unavený brzdím preddomom. Otváram kufor a beriem do ruky tašku s nákupom. V otvorenomkufri zostáva cola light, laptop, montérky, fotbalka, petangové gule, šarkan(nechcite aby som to vysvetľoval), minerálky, holiaci strojček (no comment), poťahy,zadné sedadla a veľa iných vecí, ktoré som nemusel o hodinku trpezlivoutierať od lepkavej srajdy a preto si ich nepamätám.
Vchádzam dnu, otváramdomáci laptop a čítam poštu. Niekto zvoní. To bude drahá. „Kto tam,kto tam?“ spytujem sa rozprávkovým hláskom . Ticho. Otváram dverea zisťujem, že tam suseda Marcela. „Už asi hodinu máš otvorený kufor naaute, tak som si myslela, že by ťa to mohlo zaujímať“.
Schmatnem kľúče a bežímpred dom.
Cola light tichučkokvapká zo stropu, sedadiel, ochrannej mreže a postupne mizne v pórochpoťahov a montériek. Je mi zle.
....
Vaňa je plná navzájomnesúvisiacich vecí. Všetky sú slabučko lepkavé a príjemne voňajú. Mlčky nane pozerám. Niekto zvoní. Ani sa nepohnem. Dnes už neriskujem.
