Aj keď nejde o vysloveného akrobata, je to rýchlejšie a obratnejšie lietadlo ako spomínaný vetroň Alpha. Medzi modelármi je celkom obľúbené, aj keď nemá dokonale vymyslený podvozok. To bol dôvod, prečo moji vnuci pri štarte väčšinou hádzali lietadlo z ruky. Mne sa to však veľmi nepáčilo. Kto to kedy videl, aby sa motorové lietadlo hádzalo z ruky, povedal som si.
Demontoval som pôvodný podvozok a z oceľových špicov dáždnika som zhotovil nový. Bol trocha širší a stabilnejší ako pôvodný podvozok. Prednú nohu som mierne skrátil a pružinu ohol smerom dopredu. Tiež sa bolo treba pohrať aj s tým, aby model na štartovacej dráhe nekľučkoval. Odpojil som prednú riadenú nohu od serva, vymenil koliesko za gumové a nohu som zafixoval tak, aby lietadlo pri štarte a pristáti išlo po dráhe rovno.
Už prvý štart po týchto úpravách sa vydaril. Lietadlo malo trocha dlhší rozjazd, ale o to rýchlejšie sa odlepilo od štartovacej dráhy. Všetky ďalšie štarty z asfaltovej dráhy boli bezproblémové. Teraz trénujem pristávanie na dosť nekvalitnom asfaltovom povrchu. Niekedy je pristátie tvrdšie a lietadlo poskakuje, ale neprevráti sa. To je dôležité najmä preto, že sa nič nepoškodí a dajú sa tak ušetriť peniažky na iné veci. Dúfam, že sa trénovaním zdokonalím natoľko, aby každé pristátie bolo stopercentné. Niekedy to však môže byť ťažké, lebo často zohráva svoju negatívnu úlohu aj sila vetra. Priatelia, držte mi palce, ukážme spolu tým mladším, že aj seniori to dokážu.
