Spodina spoločnosti

Alkoholizmus? Určite áno, všetci sme sa na tom zhodli večer pri pivku.Fajčenie? Určite áno, všetci sme sa na tom zhodli a keďže sme boli len ôsmi fajčiari, z deväťčlennej partie pri včerajšom stole, úplne sme akceptovali keď náš kamarát nefajčiar pravidelne odchádzal od stola za účelom nadýchania sa čerstvého vzduchu.Drogy? Jednoznačne sme sa všetci zhodli, že tvrdé drogy sú jedno z najväčších svinstiev. O skúsenostiach s takzvanými mäkkými drogami sme sa včera nebavili.Gamblerstvo? Legálne podporovaná choroba. Jednoznačne sme sa zhodli na potrebe zakázať prevádzkovanie automatov, keďže spôsobujú závislosť a totálny úbytok v rozpočte rodiny. Pri tejto téme som sa opýtal Olivera či nevie ako hral Slovan. Vsadil som na jednotku.Predajné dievčatá? Ďalšie svinstvo. Keď sme si len predstavili, že tieto dievčatá môžu byť len tovarom s dobou trvanlivosti od jedného roka po X rokov a sú v rukách mafie, ktorá je schopná ich držať v závislosti na drogách a dokonca je schopná po skončení doby trvanlivosti a prípadnej amortizácie hmotného majetku, tento svoj majetok predať likvidačnej spoločnosti, prišlo nám zle. Tu sa nedá dať, žiaden dodatok. Snáď len to, že každý z nás už bol raz na káve v „ masážnom podniku“. Tu sme v našej debate dospeli k rozhodnutiu, že sa už nechceme baviť ďalej o tom čo je pre nás spoločensky akceptovateľné a čo nie. Veď sme si začali pripadať ako spodina tejto spoločnosti. Ale čo je vlastne spoločnosť? Veď aj naša partia bola včera spoločnosť. Mali sme spoločenskú akciu, čiže posedenie v bare. Ako teda môžeme byť všetci spodinou svojej spoločnosti, keď tu nie je ani prvé poschodie? Nakoniec sme odišli z podniku, tak ako sme aj prišli. Dverami na prízemí.