reklama

Aj utečenci majú právo na spánok

Keď som cestoval domov z práce, stretával som občas vo vlaku skupiny utečencov, cestujúcich z prechodných utečeneckých táborov na východnom Slovensku, na západ do tábora v Adamove- Gbeloch. Sledoval som, ako sa správajú a vlastne som sa stal miniatúrnou súčasťou ich niekedy aj niekoľkoročnej cesty za lepším životom. Po prvý krát som bol prekvapený a veľmi som nechápal, čo táto rôznorodá zmes, zložená očividne z cudzincov, v tomto vlaku robí, kam cestuje. Prvou myšlienkou bolo, že sú to utečenci, ale keď som sa začal obzerať, kde sú policajti čo ich eskortujú a nikde som ich nevidel, stratil som istotu o svojej pravde.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Okrem samotných cudzincov, som si všímal rôzne reakcie, najmä starších ľudí, ktoré by som mohol priradiť k skôr tým negatívnejším reakciám. Počul som niekoho niečo šepkať o Cigánoch, o kradnutí a aj o zápachu. Ja som žiaden zápach necítil. Samozrejme, že bolo z nich cítiť, niečo. Niečo čo zaváňalo diaľkami, exotikou a aj starosťami. Keď som ich stretol o týždeň, samozrejme, že už inú várku, oslovil ma jeden známy, môj každodenný spolucestujúci, či by som im nemohol s niečím pomôcť. Známy, bol opakom ľudí, ktorým cudzinci nevoňali. Jeden z cudzincov sa na neho obrátil s nejakou prosbou v angličtine. Keďže on po anglicky veľmi nevie, oslovil ma či by som nepomohol s prekladom. Tak som sa pustil do reči s neznámym cudzincom.Dozvedel som sa, že boli vyslaní z jedného tábora na východnom Slovensku do tábora v Adamove. V podstate boli posadení do vlaku s lístkom v ruke a bez podrobnejších vysvetlení sa mali dostaviť do druhého tábora. Jeho najdôležitejšou otázkou bolo či papier, ktorý im dali okrem lístka do ruky, bol dokladom o udelení vízového pobytu. Nepadlo mi ľahko, keď som videl nádej v jeho očiach a aj v očiach ostatných, čo po anglicky nevedeli, ale napriek tomu napäto počúvali moju odpoveď. Papier bol len povolením pre voľný pohyb po území SR na dobu 24 hodín. Sklamanie bolo veľké. Nechápali prečo sa musia presúvať z tábora do tábora. Povedal som im, že im zrejme dávajú naše orgány ďalšiu šancu na pokus o prechod hraníc smerom na západ. Podobné rozhovory som zažil ešte asi trikrát. Vždy to bolo podobné. Ja som spoznal niekoľko doktorov, ktorí mi dávali do ruky svoje diplomy a iné doklady a väčšina z nich mi povedala, že ak by im SR dala možnosť ostať žiť na Slovensku, prijali by to s radosťou. Taktiež sa väčšina ostatných priznala, že ich cieľom je západná Európa. Povedali, že hlavným dôvodom je väčší zárobok, ktorý potrebujú aby mohli živiť svoju rodinu čo ostala v ich krajine. Niektorí mi prezradili niečo zo svojho životného príbehu a aj o ceste zo svojej krajiny za šťastím, a boli to samé smutné veci. Verím im. Na to aby som im veril mi stačil môj vlastný poznatok, ktorý som získal v Španielsku, kde som pracoval. Spolu so mnou, tam pracovalo aj niekoľko Chorvátov. Boli to veľmi príjemní spoločníci. Zabávali sme sa, chodili von, bolo fajn. Jediný problém, ale mala Anja. Aj keď sme všetci žili rovnako, teda ráno práca, potom siesta, potom práca a nakoniec v noci zábava, bola Anja jediná z nás stále unavená. Pochopil som, až keď som jednu noc ostal spať na izbe u dievčat. Anja počas spánku vykrikovala niečo, čo sa veľmi podobalo na naše slovo pomoc a na jej tvári bol deformovaný strach. Opýtal som sa Marije, prečo ju nezobudí, keď má takú nočnú moru. Jej odpoveď ma zaskočila. Nemá zmysel ju budiť. Ona už tak „spí“ niekoľko rokov. Prečo?Ona je zo Šibeniku.Našťastie som vtedy hneď pochopil a ďalej som to nerozoberal. Preto to chápem aj dnes. Každý človek má právo na pokojný spánok a tam kde sú nepokoje, pokojný spánok neexistuje. Preto sa ho títo ľudia vybrali hľadať. Anja síce domov získala naspäť, ale spánok nie. Ale viem od nej, že jej deti už spia bez problémov. Tak nech aj deti "našich" utečencov, majú šancu na spokojný spánok.Po chorvátsky je dobrá noc, laku noč. Teda ľahkú noc nám všetkým.

Bronislav Bátor

Bronislav Bátor

Bloger 
  • Počet článkov:  41
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som tu. Zoznam autorových rubrík:  spoločnosťfejtón (no )cestovanieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu