To je len jeden z množstva príkladov miernych roztržiek, aj medzi kamarátmi. Týmto príkladom som len chcel ilustrovať správanie sa cholerikov, ktorému sa dá predísť nevyprovokovaním, teda neprekročením bodu varu, ktorý je u určitých ľudí možno 20 stupňov. Ak berieme do úvahy, že u bežného človeka je bod varu 100 stupňov, je tých 20 stupňov dosť málo, ale ak sa vrátim k môjmu známemu, tak tých 20 stupňov patrí jemu. Už pri takejto nízkej teplote sa dokáže naštartovať k neudržateľnému rozvoju v oblasti nadávok a podobne. Ak by som mal pre porovnanie vybrať jedného človeka s podobným bodom varu, stačí si spomenúť na Vladka z českých Vyvolených. Každý kto aspoň raz videl Vladka v akcii, vie s akou reakciou môjho známeho som bol konfrontovaný. Doteraz nechápem ako môže niekto s takými reakciami vyhrať milióny. Stáva sa.Ak ste fanúšikom ženského basketbalu a videli ste posledný zápas Košičaniek v lige majstrov, je vám jasný dôvod prehry. Bola to desiata prehra našich dievčat z desiatich zápasov. Neviem ako prehrali predchádzajúce zápasy, ale tu si dovolím konštatovať, že príčinou prehry bol krik trénera basketbalistiek. Počas celého zápasu naše dievčatá viedli, no na konci každej štvrtiny vždy nechali súpera, aby sa na nich bodovo dotiahol. Body súpera pribúdali hlavne po každom oddychovom čase, ktorý si vyžiadal náš tréner. Keď som videl a hlavne počul, ako tréner na dievčatá kričí, ostal som ako obarený. Pri jednom oddychovom čase, mali opäť dievčatá sklonené hlavy na ktoré sa valila spŕška slov, ktoré mali v konečnom dôsledku na ich hru obrovský negatívny efekt. Jedna z Američaniek, sa snažila povzbudiť zvyšok kolektívu, klasickým spôsobom, teda potľapkávaním rúk, ktoré zvyčajne vedie k spoločnému bojovému pokriku. K tomu pokriku sa, ale nedostali. Ba práve naopak, kriku sa dostalo od trénera aj jej, takže sa usadila. Počas hry bolo vidieť ako sú hráčky psychicky ubité a v závere zápasu im nevyšlo vôbec nič. Pri jednom momente bola jedna hráčka v pozícii trojkovej streľby, ale ešte ani prihrávku nemala takmer v rukách, keď z lavičky zaznel rev- Hore! . Samozrejme, že lopta z jej rúk ani nedoletela do koša.Ako všetci vieme, krik ešte nikdy nič nevyriešil. Aspoň v pozitívnom zmysle slova.Uvedomujem si, že aj ja sa v budúcnosti opäť raz dostanem do podobnej situácie, tomu sa jednoducho v živote nevyhneme. Snažím sa byť tolerantným a opäť som dostal po čase lekciu, že tolerantnosti nielen vo mne nie je nikdy dosť.
Krik pochoval výhru Košičaniek, ale priniesol výhru Vladkovi
Malé príklady, malých paradoxov cholerického správania. Minule som mal mierny konflikt s jedným svojim známym. Ako prakticky vždy, išlo o nič. Hrali sme biliard, ja som chcel mu poradiť, ale odmietol. Tak som mu ešte raz povedal nech si dá poradiť. Keďže som ho podľa jeho merítka vytočil, zvrieskol na mňa aby som si sadol do kúta. Samozrejme som mu odpovedal, že mňa nijaký čašník ( pracuje v dotyčnom podniku ) v krčme nebude posielať niekam do kúta. To bola chyba. Priznávam, že moja. Keďže viem, akú má povahu, mohol som očakávať následnú reakciu. Odhodil tágo , skončil s hrou a ďalších 10 minút neprestajne nadával. Keďže sme hrali viacerí, pokazil som večer nielen sebe, ale aj celej partii. Neviem ako on, ale ja som mal z toho zlé svedomie.
