Prekvapilo ma to, ale samozrejme som ju domov pustil. Myslel som si, že predsa len sa nemohla koncentrovať na prácu a psychicky to neuniesla. Mal som pravdu. Nemohla sa koncentrovať na prácu a ani to psychicky neuniesla. Ale príčina bola inde. Jedna zo žien mi totiž prezradila, že ostatné ženy si dosť nahlas pošuškávali o nej naozaj nepekné veci. Ako si len mohla dovoliť prísť do práce, keď jej zomrel otec! Veď to sa nepatrí! To ju ako vychovávali? To nechodí do kostola? To je katolíčka? A kde má čierne šaty?To je len málo z viet, ktoré sa jej dostali do uší. Za takejto naozaj „ vrelej“ podpory kolegýň sa takmer psychicky zrútila. Ešte dnes ľutujem, že som sa neukázal skôr. Neviem si predstaviť ako sa mohla dievčina cítiť, ale horšie sa už asi ani nedá. Smutné.
Reakcia na reakciu na smrť môže byť nechutná
Včera prišla do práce jedna uplakaná 19 ročná mladá žena. Šéfka sa jej hneď pýtala čo sa stalo. Stalo sa to najhoršie. Ráno jej zomrel otec. Hneď ju chcela poslať domov, ale ona chcela ostať. Mala svoj dôvod. Žije s manželom v inom meste ako jej rodičia a o veci ohľadom úmrtia otca sa mal kto z rodiny postarať. Manžel mal povinnosti a ona nechcela ostať sama doma so svojim smútkom. Bolo na nej vidieť, že potrebuje spoločnosť, útechu. Začala pracovať a sústredila sa len na prácu. Šéfka odišla domov, tak som šiel skontrolovať ľudí asi tak po hodine ja. Keď ma dievča uvidelo, hneď sa pýtalo domov.