Život, ktorému často pripisujeme vinu za naše problémy a strasti, by mal byť podľa mňa medzi prvými priečkami, pretože je nenahraditeľný a každý si žije svoj vlastný a vyberá si cestu, ktorou ním prejde. Už len keď človek počuje slovo život, evokuje to v ňom niečo pozitívne, plné elánu a šťastia, možno aj niečo nadprirodzené, lebo predsa len, nie každý je toho istého názoru, ako vzniklo celé toto naše bytie. Avšak, život nie je len niečo, nejaký pojem, či niečo abstraktné alebo nehmotné. Život sú hlavne ľudia, ktorí sú po našom boku, v zlom, či dobrom, prežívajú s nami každý okamih, milujú nás, a obetovali by všetko preto, aby ten náš bol plnohodnotný.
Skúšali ste si už niekedy odpovedať na otázku kto je najdôležitejšia osoba , alebo osoby vo vašom živote? Ja áno, a definitívne môžem povedať, že to nie je jedna osoba, ale je to moja rodina a moji priatelia. Čo by bol človek bez rodiny? Hovorí sa, že keď vás aj ten najlepší priateľ sklame, rodina pri vás ostane vždy a je to aj pravda. Rodinu si človek nemôže vybrať, ani kúpiť z nejakého katalógu. Rodina sú ľudia, ktorí nás sprevádzajú , od začiatku našich životov, naše mamy, ktoré nás nosili pod srdcom a otcovia, ktorí sa na nás s očakávaním tešili. Babky a dedkovia, ktoré sa nevedeli dočkať, kedy sa im narodia vnúčatá a budú ich môcť rozmaznávať. Tety, ujovia...toto všetko sú ľudia, bez ktorých by bol náš život iba bezcenným prežívaním.
Rodina je síce základom života každého človeka, ale povedzte mi, kto v dnešnej dobe neoznačuje aj priateľov ako najdôležitejšie osoby života? Niekedy mám pocit, že bez mojich priateľov a rodiny by som sa nedokázala ani nadýchnuť, urobiť krok vpred, alebo vykonať nejaké rozhodnutie. Som týmito ľuďmi natoľko ovplyvňovaná, že ich životy majú pre mňa takú cenu, ako môj vlastný. Čo by sme si počali, keby sme nemali tých našich, s ktorými je náš život pestrofarebný? Smiech, eufória, ale aj plač ,smútok a depresie, sú situácie, ktoré sa oveľa ľahšie zvládajú s ľuďmi, ktorí predstavujú pre nás tú top elitu najdôležitejších. Len od nich sme ochotní prijať nadávky, za naše hlúpe činy, len od nich sme ochotní prijať kritiku, ktorá nás učí, lebo nie nadarmo sa hovorí: Len priateľ schopný kritiky, ťa dokáže posunúť vpred. Vďaka rodine a priateľom, sme takí, akí sme, kvôli nim sme schopní robiť bláznivé veci, ale aj sa biť.
Čiže, staviam na prvú priečku svojich najdôležitejších osôb v živote moju rodinu a priateľov. A nie sú len na stupienku najdôležitejších osôb, ale aj na rebríčku mojich osobných hodnôt. Tam sa delia o prvenstvo aj s láskou, pretože s rodinou a priateľstvom určite súvisí aj láska. Aj keď k rodine je iného druhu a k priateľom zase iného, je silná. Načo sú ľuďom peniaze, majetky, pokiaľ nemajú okolo seba ľudí ktorých si vážia a majú radi? Mnoho ľudí zaslepených bohatstvom, nevidí tú pravú podstatu plnohodnotného žitia.
A preto, vážme si ľudí, ktorých okolo seba máme, pretože ľudský život je pominuteľný a nikto nevie, ako rýchlo sa môže v sekunde stratiť. Poďakujme našim najbližším a najdôležitejším, zato, že sú tu s nami, že nás podporujú a že sa môžeme na nich spoľahnúť, za to, že nám dávajú silu do života, aj keď my už strácame nádej a sami nevieme čeliť nástrahám.
