Bea Gajdošová
Zas raz
Sú dni, keď si len tak sadnem do kresla, alebo ľahnem do postele, a okolo mňa počuť len tlmený krik susedových detí , tikot hodín, alebo občasné pískanie v mojich ušiach , a uvažujem. Zas raz...
Sú dni, keď si len tak sadnem do kresla, alebo ľahnem do postele, a okolo mňa počuť len tlmený krik susedových detí , tikot hodín, alebo občasné pískanie v mojich ušiach , a uvažujem. Zas raz...
V domove i vo svete, v reálnej realite , na našej Zemi a v našom nekonečnom vesmíre sa občas každý človek sám seba pýta Hamletovu legendárnu frázu : Byť, či nebyť? ...Nekonečná dilema.
Mali ste už niekedy taký pocit , taký nevysvetliteľný , čo vás ovláda a neviete ho odstrániť z hlavy? Taký chvíľkový a zároveň silný? Taký, že chcete žiť na sto percent, ale niečo vo vašom vnútri vám to nedovoľuje? Že nie ste pre nikoho dobrý? Niečo , čo ani sami neviete definovať, ale viete, že to existuje?...
Sú naozaj zážitky minulosti, ktoré sa premietajú do nášho vedomia a tam sa z nich stávajú zhmotnené myšlienky, ktoré nám evokujú ako sme sa vtedy cítili? Naozaj sa spomienky nedajú vymazať? A naozaj je pravdou fakt, že ľudia si pamätajú oveľa viac pozitívnych spomienok, ako negatívnych? ...
Keď ti je najhoršie, stojíš sám ako vojak v poli, a ty vieš, že problémov už máš viac, ako je kvapiek v mori. Musíš bojovať za seba, za svoje sny, ale čakáš, že sa objaví niekto , kto ti otvorí náruč a utrie ti slzy.
Tvorím tieto rýmy, ako panáčikov z plastelíny, ovplyvnená tými, ktorý podvihujú ma do výšiny.
Koho rešpektujeme? Kto nás ťahá z problémov? S kým trávime čas? Tieto otázky sú zároveň aj odpoveďou na otázku : Kto je, alebo sú naše najdôležitejšie osoby v živote? Mnoho ľudí sa zamýšľa nad touto otázkou, ale každý jeden má svoj vlastný rebríček hodnôt a priorít, ktoré v jeho živote niečo znamenajú. Avšak, na koľko si ľudia cenia svoj vlastný život? Nachádza sa vôbec v ich rebríčku?
Nečakaná ako dážď, prichádza zrazu. Neuchráni ťa pred ňou však ani pršiplášť, podobá sa zimnému mrázu.