Tvorím tieto rýmy,
ako panáčikov z plastelíny,
ovplyvnená tými,
ktorí podvihujú ma do výšiny.
Len s nimi,
je môj život spôsobilý,
vychutnávať chvíle,
na ktoré nepotrebujem ružové bríle.
Áno, tí, moji najbližší
prichádzajú vo veľkom štýle,
hovoria mi veci milé,
ktoré sú hnacou silou pre kilometre aj míle.
Sú to oni, moji priatelia a rodina,
moja každodenná pozitívna vidina,
nezatvárajú oči, ale vidia ma,
ako bojujem za nich,
aj keď ma niekto preklína.
Nenechám sa ničím strhnúť,
prekážkam sa nemusím vyhnúť,
tak aj ty seba samého prinúť,
na svojich nezabudnúť.
Dookola opakujem,
že priateľstvo a lásku pred iným preferujem.
Silné puto, čo viaže nás,
tá pokora a úsmev, ktoré žiaria z nás,
je jedna z najväčších svetských krás,
tak váž si , to čo máš, aspoň raz!
lebo keď nastúpi do hry blázon čas,
nestihneš ani povedať zopár fráz,
a budeš mať pred sebou zostrihaný obraz,
tvojej životnej cesty kompas,
už len zavrieš oči
a s láskou v srdci,
vyletíš do noci,
ako nespútaní vtáci.
