Václav nie je idiot

Tento film sa nám s manželkou nepozeral ľahko preto, že aj náš syn je „iný“. Na druhej strane sme ale dobre chápali pocity a emócie, ktoré lomcovali najmä Václavovou mamou. Naše „iné“ deti zostanú navždy naše, pravdepodobne sa nikdy od nás neodpútajú. Ale takisto navždy zostanú takými slniečkami v našich životoch. Čistými, neskazenými dušami. Ktoré sa v našom, pre nich cudzom svete, často cítia strateno. Na zemi však majú svoju úlohu.Deju filmu Václav sa detailne nechcem venovať. V skratke – Václav (v podaní Ivana Trojana) je mentálne retardovaný muž, štyridsiatnik, ktorý mentálne ustrnul na úrovni dvanásťročného chlapca. Je to cvok. Divoch. Celá dedina ho má v zuboch kvôli jeho výčinom. Na druhej strane je však Václav chlapík, ktorý vie prejaviť city. Ktorým hýbu emócie. Ktorý v predstavách žije stále so svojím mŕtvym otcom. Ktorý sa vie zastať ženy.Napriek mnohým humorným scénam, Václav je film smutný. Film o tom, ako cudzo sa cíti medzi nami „iný“ človek. Ako je naviazaný na svoju mamu, ktoré preňho predstavuje jednu z mála istôt v jeho živote. Ako ho má jeho mama neskonale rada, uvedomujúc si, že Václav by mimo domova „zomrel“. A preto trpezlivo nesie svoj i jeho kríž. Václav nastavuje aj zrkadlo. Nám, „normálnym“. Ten obraz v zrkadle nie je práve najlepší. Ukazuje, ako, až na výnimky, nevieme žiť s „inými“ ľuďmi. Že by sme ich najradšej šupli do ústavov. Že sa z nich často smejeme. Pretože ich svet nám je cudzí. Nie, žiadna ľútosť, žiadna pomoc. Ani brat bratovi. Veď on patrí do ústavu, nie?„Ja nie som idiot,“ akoby sám seba presviedčal Václav v závere filmu. Myslím, že väčšina divákov mu dáva za pravdu. Václav je mentálne retardovaný, je iný. Ale idiotom nie je...