Wolfgangovi do neba

Dlho tomu ale tak nebolo. Sebakritický priznávam, že dlhé roky som vedel o Tebe len toľko, že si existoval a bol si vo svojej dobe génius a ozajstná špička. Ale poznal som maximálne Tvoju Malú nočnú hudbu. Iné Tvoje dielka som možno z času na čas niekde mohol započuť, ale k Tebe by som ich veru nezaradil. Z nevedomosti.Veru, nepoznal som Ťa. Napriek tomu, že som sedem rokov dral lavice trnavskej ľudovej školy umenia. Problém bol aj v tom, že som si na harmonike dával viacej Tvojho vtedajšieho kolegu (a porovnateľného génia) Bacha ako Teba. Respektíve učiteľka mala asi Bacha radšej... Neskôr v puberte a takisto aj ako adolescent som si zase predstavoval, že Tvoja muzika je vážna, čo pre mňa nie je. Nechcel som byť vážny...Až neskôr som prišiel na to, že vážne dobrá vážna hudba môže zabaviť nielen telo, ale aj (a najmä) dušu. A že moderná hudba môže zase dokonale nudiť. Prípadne občas aj otráviť.Prvý prelom v mojom postoji k Tebe nastal vtedy, keď som sa cestičkami osudu dostal na operu a videl Tvojho Dona Giovanniho. Čuduj sa svete, nezaspal som, pretože si ma dostal. Tá opera je geniálna. Don Giovanni bol vážne dobrou potravou pre dušu každého človeka v hľadisku. Vtedy som si(na moju škodu) uvedomil, ako málo Ťa poznám. A že stojí za to Ťa počúvať a spoznávať viac. Definitívne som sa stal Tvojím fanúšikom po zhliadnutí Amadea, filmu o Tebe a Tvojom súputnikovi a vraj nezmieriteľnom sokovi Salierim. To, či Ti Salieri úspech závidel a nebodaj Ťa aj otrávil, to nechcem hodnotiť. To vy dvaja viete najlepšie, a určite ste si to tam hore aj vysvetlili. Ja sa skôr prikláňam k tomu, že to boli obyčajné fámy... A tak Ťa asi 4 roky už počúvam pravidelne. Cítim, že Tvoja hudba upokojuje a človek pri nej naberá energiu. Niektorí lekári dokonca hovoria, že má aj liečivé účinky, a preto ju odporúčajú púšťať aj malým deťom. Môj synátor, ktorý má menšie autistické rysy, si na Teba už tak zvykol, že keď je v aute, nič iné ako „Mocerta“ nechce počúvať. A Tvoje skladby si „vyhmkáva“ jednu za druhou...Aj pre mňa si stal takou pozitívnou drogou. Ani nevieš, ako mi Tvoja hudba pomáha relaxovať...Vieš, ktorá Tvoja skladba sa mi najviac páči? Koncert pre husle a orchester G-dur. To je tak nádherná skladba! Zbytočné sú ďalšie slová, jednoducho klobúk dolu...Milý Mozart, môžem sa Ťa na záver niečo spýtať? Čo je na tom pravdy, že všetku tú Tvoju hudbu, všetky skladby si „počul“ vo svojej mysli, a jednoducho si to „iba“ musel dať zo seba von? Naozaj si mal všetku tú krásu už v sebe? Naozaj stačilo „iba“ občas otočiť pomyselný kohútik a po častiach púšťať jednotlivé hudobné nápady z hlavy von, a z nich skladať tie veľkolepé diela?Podľa všetkého to pravda je. Naozaj si skladal s ľahkosťou vlastnou géniovi. Nie talentovanému skladateľovi, ale géniovi. Bol si doslova božský skladateľ. Človek, ktorého údelom je rozdávať radosť vážnou hudbou nielen počas svojho života, ale aj desaťročia a stáročia po svojej smrti. Stal si sa nesmrteľným. Pre nás obyčajných smrteľníkov.Nerozumiem, ako si také fantastické skladby mohol vlastne zložiť. Ale počúvam so zatajeným dychom...