Autistické dieťa a boľavý zub

Už dlhšie sme sa zubárovi chystali, aj keď Mareka nič nebolelo. Báli sme sa však toho, ako „normálny“ zubár dokáže ošetriť zuby autistickému chlapcovi. Pred rokom by sme totiž mali problém Mareka čo len posadiť do kresla v ambulancii, nieto aby otvoril ústa a vydržal niekoľkominútové vŕtanie a blombovanie. Marek by pred 12 mesiacmi skôr ambulanciu zubára prekutral do poslednej zásuvky, do posledného papiera.„Ako vlastne autistom ošetrujú zuby?“ pýtal som sa už dlhšie nielen sám seba, ale aj manželky? „Veď tomu zubárovi, ak už dieťa aj sadne do kresla, môže ísť o ruku!“ nechával som svojej fantázii voľný priebeh, vidiac už hrozbu toho, že sa náš malý v zubárskom kresle zahryzne do ruky pána doktora.„Neviem, budeme ho musieť asi obaja v tom kresle pevne držať, keď už k návšteve zubára príde. Prípadne ho možno aj zviažu na čas ošetrenia,“ skúšala prísť na koreň veci manželka.Tak, ako sme sa pred 4 rokmi učili žiť so samotným autizmom, postupne prišli na rad prozaickejšie veci v súvislosti s Marekom. Ako začať rozprávať. Ako sa naučiť chodiť na WC. Ako sa naučiť sám najesť. Obliecť. Ako sa naučiť rozoznávať farby. Ako pochopiť význam návštevy zubára...Návšteva zubára (apropos, zuby si už Marek po mesiacoch drilu dokáže vzorne čistiť sám!!!) začala patriť medzi najurgentnejšie až toť mesiac dozadu, keď sa malý začal sťažovať na to, že ho bolí zúbok. „Natri mi zúbok mastičkou,“ nariekal najmä po tom, ako sa mu na boľavé miesto dostalo sladké či studené.Na dovolenke bolesti (ale iba občasne, vždy ho to prešlo) neprestali. Povedali sme si preto, že je čas ísť k zubárovi.„A nie je v Bratislave špecializovaný zubár pre autistov?“ napadla mi raz, síce nie vo vani, otázka rovná Archimedovmu objavu. Veď predsa nielen v Bratislave, ale na celom Slovensku žijú stovky autistov, ktoré musia chodiť so svojimi zubami niekam na vyšetrenia. Kam chodia?„Choďte na Heydukovu, tam je špecialistka zubárka nielen pre autistov, ale celkovo pre deti s mentálnym postihnutím,“ potvrdil spomenuté naše odhady „náš“ zubár. „Je to potrebné, aby sa na tieto skupiny detí niekto špecializoval, keďže si žiadajú špecifický prístup,“ dodal pán doktor.A tak zajtra ráno ideme na Heydukovu. Na lačno, Majo by mal totiž pred vyšetrením dostať niečo na upokojenie. „Tým dostaneme pod kontrolu jeho hyperaktivitu, utlmíme ho, aby sedel na kresle a vydržal. Ale ak bude treba, budete nám obidvaja rodičia asistovať a Mareka držať,“ vysvetlila mi celý „krátky proces“ s naším malým pacientom pri objednávaní sama pani doktorka. „Po vyšetrení bude Majo trošku „mimo“, nezabudnite na odvoz. Ale nebojte sa, nebude prvým pacientom s autizmom, ktorý sa mi dostane do kresla,“ dodala s úsmevom.Priznávam, že som asi viac nervózny ako Marek. Ale to aj preto, lebo sám mám pred zubármi rešpekt a aj menšie vŕtanie radšej zvyknem poisťovať injekciou proti bolesti. Milá pani zubárka, verím Vám i Vašej vŕtačke. Verím, že tú návštevu v pohode prežijeme...