Bol som bezočivý

Potešilo ma to preto, lebo som tú nálepku dostal (dočasne) od môjho deväťročného autistického syna. Ten na jednej strane presný výraz slova síce netušil. Na druhej však matne o bezočivosti niečo tušiť musel. Pretože to slovo použil správne...„Tati, prepni prosím na Jemné melódie,“ oslovuje ma synátor po ceste autom do školy.„Majko, dopočúvam pesničku, hneď potom to prepnem,“ prosím ho o trpezlivosť.„No ty si ale bezočivý!“ dostáva sa mi okamžite od Mareka.„Majo, čože?“ som prekvapený, nikdy predtým som to slovo od neho nepočul. Len v rozprávke O Popoluške, ktorú každú chvíľku počúva, sa spomenuté tvrdenie vyskytuje.„Majo, ja nie som bezočivý! Vieš, kto je bezočivý?“ pýtam sa syna, naoko nahnevane. Som ale aj šťastný, že použil v danej situácii v podstate správne slovo. Synonymom slova bezočivý totiž je aj neústupný či neodbytný. „No dobre, už dávam Jemné melódie,“ po minútke a dohraní pesničky plním sľub.„Ďakujem tati. Viem, nie si už bezočivý, si dobrý,“ počujem zo zadného sedadla takmer ospravedlňujúco.Až po školu nechávam znieť Majkove „jemňáky“. Už nechcem byť viac bezočivý...