Ja som najkrajšia Barborka

Ako sa jej rozširuje slovná zásoba, vie ma pri našich debatách čoraz častejšie prekvapiť. A potešiť. Napríklad náš včerajší rozhovor pred spaním stál za to.„Ľúbim Ťa, ocko!“ šepká mi Barborka do uška. „Aj ja Teba, princezná,“ odpovedám otcovsky dojatý.„Ja som najkrajšia dcérka Barborka na svete,“ upresňuje, netušiac, že pre mňa je vyjadrenie princezná metaforou k vyjadreniu najkrajšia dcérka na svete. Každý z nás otcov má doma práve tú svoju najkrajšiu dcérku na svete.„Ja viem, že si najkrajšia,“ šepkám, a začínam rozprávať rozprávku o Červenej čiapočke.Po skončení Červenej čiapočky ešte celkom nespí.„Ocko?“ ozýva sa tichučko.„Áno?“„Ty si najkrajší na svete. A aj najkrajší ocko na svete,“ vzdáva mi dcérka veľkú poklonu v dvoch kategóriách.„A mamička, tá nie je najkrajšia?“ ako správny muž sa snažím naznačiť, že rád prvé miesto v tom dcérkinom prvom, absolútnom rebríčku prepustím našej mamine.„Áno, ona je najkrajšia na svete,“ koriguje Barborka poradie v rebríčku.„A kto je druhý najkrajší po maminke?“ pýtam sa, s nádejou, že ma druhé miesto neminie.„Majko braček je druhý,“ počujem jasnú odpoveď.Ten rebríček dvoch najkrajších som zobral na vedomie bez reptania, Barborka po vyrieknutí druhého miesta zaspinkala. Nevadí, byť najkrajším ockom na svete pre moju Barborku, to stačí...