Operácia sa podarila, treba ju však ešte zopakovať

Čo sa operácie týka, tá trvala necelé dve hodiny a prebehla bez väčších problémov. Pár hodín po nej sa Barborka už hrala s kamarátom na izbe, tváriac sa síce boľavo, napriek tomu by ju ale na posteli nikto dlhšie neudržal. „Operovanú časť na krku má zalepenú, ale nevníma to. Chodí po chodbách, kibicuje, už je pomaly vo svojom živle. Decká majú naozaj mačacie životy,“ informovala ma ešte z nemocnice telefonicky manželka.Myslel som si vtedy, že Barborke doktori zobrali celé ložisko deformovanej kože. Až po návrate domov mi však manželka povedala, že operácia sa bude operovať. Tá plocha bola pravdepodobne príliš veľká na to, aby sa všetko zobralo pri prvej operácii.Jediným menším zdravotným problémom, ktorý Barborku po operácii trápil a stále trápi, je horúčka a hnačky. Bolo nám povedané, že je to možná post reakcia na anestézu. My sme ale dnes prišli na ešte jednu potenciálnu príčinu Barborkiných ťažkostí... „Tlačia sa jej štyri stoličky naraz, môže to byť aj z toho,“ dozvedel som sa od polovičky. Svojím spôsobom ma jej slová upokojili.“Čo ďalej? Odobraná vzorka z Barborkinej kože išla na histológiu. Na kontrolu na Kramáre ideme budúci týždeň, na nej by už mali byť aj výsledky histológie. Verím, že budú v poriadku. Nuž a podľa hojenia rany (ktorá ešte nevyzerá dobre – dnes sme to videli pri preväzovaní) sa rozhodne o termíne druhej operácie. Reálne to ale vyzerá, že možno nás ešte čakajú nie jedna, ale aj dve operácie. S takými odborníkmi, akí sa starali o Barborku pri prvej operácii, sa však nebojím ničoho. Spolu tú operáciu (dúfam a modlím sa, že jedna nakoniec stačiť bude) určite zvládneme...