Som bohatý človek

Tým mojím nezaplatiteľným bohatstvom sú moje deti. Už osem rokov poznám ten pocit, aké to je byť otcom. Narodením syna Mareka nám s manželkou bol daný ten najkrajší dar, aký človek môže dostať. V našom synovi sme dostali to najväčšie bohatstvo na zemi. O pár rokov neskôr sa to všetko zopakovalo v podobe dcérky Barborky.Tí, ktorí majú deti, určite chápu. Jednoducho už to poznám aj na vlastnej koži, čo to znamená, keď niekto povie, že „deti sú jeho všetko, že by za ne aj život položil“. Preto keby sa dalo, neváhal by som a zobral si Majkov autistický kríž na seba. Ten môj chlapec by si určite zaslúžil nepoznať autizmus. A rovnako, ak by to bolo čo len trošku možné, by som osobne podstúpil všetky tri operácie, ktorým za ani nie dva a pol roka svojho doterajšieho života už musela čeliť moja dcérka...Pred zhruba dvomi mesiacmi sme boli s manželkou prvýkrát, na päť dní, bez obidvoch detí. Dopriali sme si len vo dvojici kratučkú dovolenku, deti zostali za ten čas v opatere starých rodičov. Aj keď Majko už tri letá za sebou cez prázdniny strávil vždy týždeň u jedných i druhých starých rodičov, aj keď už bol sám, bez nás, týždeň v škole v prírode. Bol som z toho nášho odlúčenia nervózny ako pes. Bál som sa , či to deti bez nás vydržia.Manželka i rodina ma upokojovali. A ja viem, že mojou obavou som sa iba pokúšal maskovať skôr vlastný strach. Pretože tak ako sú deti naviazané na nás, my s manželkou sme naviazaní na nich. To puto je prirodzene veľmi silné. Bez detí (bez ich prítomnosti) to už jednoducho nie sme my.Majkovi sme vtedy sľúbili, že ak bude na prázdninách u starých rodičov poslúchať, že mu z našej dospeláckej minidovolenky donesieme veľký modrý autobus so svietiacimi dverami. Sám si tento dar vyžiadal. A dostal ho, aj keď ľahké to nebolo. Aj spod zeme by sme ten autobus vykopali. Pre deti aj modré z neba znesieme...P.S.: Jeden tip pre rodičov s deťmi, najmä počas nepriaznivého počasia. Boli sme dnes v bratislavskom Divadle a.ha na Jankovi a Marienke. Odporúčam, detičkám je táto (moderne poňatá) rozprávka šitá na mieru. Naši dvaja po celý čas (predstavenie trvalo hodinu) z Janka a Marienky (a neskôr aj ježibaby) svoje žiariace očká nespustili a ešte večer na nich s úsmevom spomínali...