Tri roky

Milá Barborka, oddnes nám už budeš na otázku, koľko máš rôčkov, ukazovať nie dva, ale tri pršteky. Dnes máš totiž krásne tretie narodeniny. A ja spolu s maminou pri pohľade späť vidíme neuveriteľné pokroky, ktoré si urobila v každom doterajšom roku, mesiaci či dni Tvojho doterajšieho života. Tie pokroky boli a sú absolútne fantastické. Pri tom, ako dnes večer sfúkneš tri sviečky na torte, si určite uvedomíme, že v živote človeka sa ráta nielenže každý rok, ale aj deň.Po tom, ako si Tvoj braček Majko, o mesiac už deväťročný, musel kvôli autizmu všetko doslova vydrieť (a niečo zostalo aj tak preňho nedosiahnuteľné), sme boli po Tvojom narodení (aj vplyvom niektorých ľudí z nášho okolia – nezazlievame im to, mysleli to dobre) trošku nervózni. Z toho, ako sa budeš vyvíjať. Či sa božechráň nezopakuje autizmus. A po Tvojom narodení nám naozaj na chvíľku aj stuhla krv v žilách. Po tom, čo sme videli ten veľký kožný výrastok na Tvojom maličkom krku. Vyzeralo to strašne. Ako druhá koža, taká drsná, neforemná. Doktori nás síce upokojili, že sa to občas (v trnavskej pôrodnici však vraj už zopár rokov nie) stáva a že s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde iba o nezhubný nádor, ktorý po nejakom čase odstránia. Ale aj tak sme sa báli. Strašne.Po roku si išla na prvú operáciu. Ten nález bol ale taký veľký, že Ti to museli brať na trikrát. Chvalabohu, histológia dopadla vo všetkých troch prípadoch dobre. A tak jedinou pamiatkou na „to“ Ti teraz zostala už len jazvička na krku. Tú už necháme tak, ďalšiu operáciu krku Ťa už s najväčšou pravdepodobnosťou nenecháme podstúpiť. Barborka, keď vidíme, ako sa krásne rozvíjaš, ako sa rýchlo učíš, sme neuveriteľne šťastní. Po Majkovom trápení, keď to teraz už aj vieme porovnať, sa nám každý Tvoj pokrok zdá byť zázrakom na Zemi. Bolo to tak pri prvom slove. Pri prvom Tvojom kroku. Pri prvej našej spoločnej, cielenej hre. Bolo to tak vtedy, keď si začala ukazovať prstom. Keď si sa pýtala na ruky, a to nielen nám rodičom, ale aj starým rodičom a iným ľuďom z nášho okolia. Keď si začala o sebe hovoriť s použitím zámena „ja“. Keď si sa začala hrávať najskôr s deťmi z rodiny, a potom aj s cudzími deťmi. Keď si sa prvýkrát vypýtala na nočník. Keď si nám sama od seba vyznala lásku. Keď si povedala „ľúbim Ťa“ svojmu bračekovi. Toto sme s Majkom nezažili, respektíve zažili tak inak. Ale nemáme ho preto menej radi ako Teba. Majko je tiež úžasný. Má takisto velikánske srdiečko. Len je trošku iný. Aj city prejavuje trošku inak ako Ty.Barborka, ľúbime Ťa veľmi. Všetci traja. A prajeme Ti najmä veľa zdravia. Spolu s Tebou už dobre vieme, vzhľadom na Majkov autizmus, že ak má človek zdravie, to ostatné príde. Najmä ak sa človek aspoň trošku posnaží a vykročí šťastiu naproti. Ty si na tú cestu už vykročila...