Uši ako antény

Môj ani manželkin slovník nie je vulgárny, ale občas človek „uletí“. Povedzme za volantom. Mne sa to stávalo niekedy každý deň, keď ma niekto riskantne obiehal, alebo urobil inú blbosť na ceste. Priznávam úprimne, že som vtedy takého vodiča či vodičku pre seba počastoval, pekne od pľúc. To počastovanie som ale volil iba vtedy, keď som bol v aute sám.Pár dní dozadu som však v aute nebol sám...„Debil sprostý, chceš sa zabiť?“ kričím na plné gule na fešáka, obiehajúceho ma, a takisto autá v kolóne za mnou a predo mnou.„Ocko?“ ozýva sa Majo zozadu.„Prosím Majko.“„Oci, debil sprostý sa nehovorí, to Majka v škole učili,“ dostávam od synátora sprchu.„Viem, že sa tak nehovorí. Prepáč. Tatinko sa iba trošku nas... – nahneval,“ v poslednej chvíli radšej mením sloveso s vulgárnym podtónom, ktoré sa mi tlačilo na jazyk, za slušnejšie.Vyjadrenie debil sprostý je v našej domácnosti „slovo non grata“ odvtedy, ako sa ho pokúšala osvojiť dcérka. To vtedy, keď ho pri hraní počítačovej hry použil syn na počastovanie Káčera Donalda...„Debil sprostý, debil sprostý,“ opakuje Borka dvakrát po sebe ako najúžasnejšiu a najčistejšiu mantru na svete.„Majo, to bolo naposledy, rozumieš!“ synátor dostáva od nás verbálnu žltú kartu.„Áno, tati, už tak nebudem hovoriť.“„A ty, Barborka, takto sa nehovorí, dobre?“ obraciam pozornosť na dcérku. „To je škaredé, fuj, ble!“„Doble, očko. Fuj, ble!“ počujem, že Borka rozumie. Ak jej ja správne rozumiem...Predvčerom ráno použil syn iné škaredé slovo. Už predtým sa oň pokúšal, vždy sme mu ale dôrazne dohovorili, že toto slovo zo slovníka vyškrtne. Neviem, odkiaľ ho mal. Možno od spolužiakov. Možno z televízie. Možno z auta:-)...„Tati, to komu sa hovorí - sprostý?“ usmieva sa na mňa Majko pred odchodom z domu do školy.„To ako hovoríš Majo?“„Sprostý,“ opakuje syn už len ono škaredé slovo. Dávam mu jednu po zadku. Takú jemnú...„Aú, to bolí. Mama, prečo ma oco zbil?“„Veď som sa ťa skoro ani nedotkol. Ale také slová nemôžeš hovoriť, rozumieš?“„Majko, slovo sprostý nie je pekné, už ho nebudeš používať, dobre?“ pridáva sa aj manželka.Barborka sa do debaty zapája až na jej konci...„Majuško, splostý nebudeš hovoriť, dobje, Majuško?“Som zvedavý, či ho nabudúce práve dcérka nepoužije, keď ho už má „nahrané“...