Už chápem ten strach

Ten strach som aspoň sčasti pochopil až v posledných rokoch, ako sa nám narodili Marek a Barborka. Nuž a úplne mu rozumiem v týchto dňoch. Kedy sa mamina s Barborkou chystajú do nemocnice. Barborku nám idú (asi v utorok) operovať. Mám/e s polovičkou trošku strach. Pochopiteľný strach rodičov o svoje dieťa...Na druhej strane sa však na operáciu (možno paradoxne) aj tešíme. Barborke idú lekári na plastickej chirurgii operovaž takzvaný névus. Ak by som to mal opísať, je to zdeformovaná, zvráskavená koža, ktorú má Barborka od narodenia za uškom.V živote som o névuse nikdy predtým nepočul. Doktori na gynekológii v Trnave mi hneď pri Barborkinom narodení povedali (neviem, či to je pravda), že névus sa podobne ako autizmus vyskytuje len asi u jedného dieťaťa z desaťtisíc. Upokojovali ma však, že je to len kozmetická záležitosť, bez zdravotných následkov, a že ju časom môžeme dať Barborke operačne odstrániť.Konzílium plastických chirurgov na Kramároch, ktorí Barborku videli asi mesiac po jej narodení, odporučilo névus zoperovať nie hneď, ale až niekedy medzi prvým a druhým rokom života, aby do operácie aspoň trošku zosilnela. Barborka má teraz 16 mesiacov...Som rád, že „to“ pôjde von. Barborka si to už trošku škriabe, vadí jej to. A úprimne – trošku nás vyľakala aj jedna reportáž v Živote pár týždňov dozadu. Dievčatko také ako naša Barborka sa narodilo s bodkou za uchom, ktorá jej potom rástla (v tomto je rozdiel – v jej prípade nejde onévus, ale o niečo iné, názov som zabudol). Doktori vraveli tiež rodičom, že s operáciou sa dá počkať. A teraz má dievčatko problém...Aj preto chceme, aby bol névus čím skôr minulosťou.Čaká nás všetkých štyroch ťažký týždeň, ale verím, že ho zvládneme. A najmä Barborka. Je už trošku nervózna, pri predoperačných vyšetreniach tento týždeň sa nevedela vycikať v nemocnici. Ako s ňou však polovička vyšla do auta, nebol problém...Na Kramáre veziem moje dve baby v pondelok. Verím, že najneskôr do piatku ich budem mať šťastne, v zdraví doma...