Už je taká ako Kaká!

Barborka bola včera prvý deň v škôlke, zatiaľ na dvojhodinovej skúške. Neviem, možno jej tam dali vypiť nejaký zázračný nápoj. Alebo musel zaúčinkovať (úprimne, s tým sme ju na skúšku do škôlky ešte pred letom aj posielali) príklad iných rovesníkov, najmä tých dvoj-trojročných. Barborka včera podvečer konečne demonštratívne odmietla plienku a vypýtala sa sama od seba, trošku prekvapujúco (keďže po občasnom malom prehováraní v minulosti sme sa tentoraz už asi dva-tri mesiace o danej téme nerozprávali) na nočník! V priebehu dvoch hodín, pozerajúc v televízii niekoľko rozprávok za sebou, rozprávajúc sa s bábikou (a že baby nemôžu robiť niekoľko činností naraz?), sa „z trónu“ niekoľkokrát vycikala a dcakrát vykakala! Po každom pokuse sa nám zároveň s úsmevom pochválila, že „už som hotová“, za čo sme ju aj my tiež nezabudli náležite pochváliť. A trónila ďalej. Tak sa jej to zapáčilo, že „už to vie“, cielene, aj bez plienok. Pomaly ani vstať z toho nočníka, majúceho podobu autíčka, nechcela.Po uspatí detí sme hneď volali starým rodičom z obidvoch strán, aby sme im oznámili túto najnovšiu breaking news. Keďže tretie narodeniny sa blížia (ani nie o mesiac), každý na ňu (tú správu) čakal ako na spasenie. My sme však na Barborku netlačili, vedeli sme, že to raz príde a ona potlačí nie do plienok, ale do nočníka.Teraz je teda už viac menej - isté, že plienky spievajú v prípade našej Borky labutiu pieseň. Definitívne. Svoju historickú úlohu v jej prípade už splnili.