Vianoce na detskej onkológii

Blížili sa Vianoce v roku 2000, pracoval som v tom čase v Prahe pre medzinárodnú PR agentúru. Jeden z mojich klientov nám pred sviatkami dal zadanie pripraviť vianočný program pre deti na onkológii v Motole. S cieľom spríjemniť im blížiace sa sviatočné obdobie, vyčarovať na ich tvárach aspoň na okamih úsmevy. A obdarovať ich aj darčekmi s motívom kravičky Milky (ten klient bol totiž okrem iného výrobcom čokolád Milka).S pomocou jedného špecializovaného divadelného súboru sme vymysleli a navrhli hodinové pásmo moderované klaunom, plné pesničiek a hier. Klient súhlasil s našou myšlienkou, aby sme okrem Motola navštívili i ostatné špecializované kliniky detskej onkológie v Čechách. V priebehu pár dní sme takto zavítali okrem pražského Motola aj do Českých Budějovíc, Hradca Králové a Brna.Boli to silné obrazy, ktoré som videl v jednotlivých nemocniciach. Bolo tam veľa utrpenia, bolesti. Ale aj odhodlania bojovať, nádeje, že sa všetko zlepší. Pohľady tých detičiek boli na jednej strane smutné, akoby sa potichu pýtali - prečo? Na druhej strane však boli plné iskier, huncútstva a šibalstiev. Túto pozitívnu energiu mal náš klaun za úlohu z detičiek na chvíľočku vytiahnuť a pomôcť im tak aspoň na okamih zabudnúť na chorobu, s ktorou (za pomoci svojich rodičov) zápasia.Atmosféra na jednotlivých vystúpeniach bola fantastická. Decká sa neuveriteľne už po pár minútach odviazali, spievali, kričali. Akoby sa chceli takto podeliť o pozitívnu energiu a optimizmus, ktoré im aj napriek krížu zostali a ktoré im pomáhajú bojovať.Boli aj detičky, ktorým zdravotný stav nedovolil vstať z postele a pozrieť si predstavenie. Tých klaun navštívil jednotlivo vždy po predstavení. Aspoň takto chcel vykúzliť úsmev na ich tvárach.Z každej kliniky som odchádzal s veľmi silným emocionálnym zážitkom. Zakaždým ma prenasledovali otázky, prečo vlastne takéto deti musia toľko trpieť. Na druhej strane ma hrial pri srdci pocit, že sme aspoň troškou prispeli k tomu, aby sa na ťažko skúšaných tváričkách objavil úsmev.Vedeli sme, že boj, ktorý deti s rodičmi na každej z týchto kliník vedú, je boj s nejasným výsledkom. Napriek tomu nás šokoval list, ktorý sme do agentúry dostali až po sviatkoch, v januári nasledujúceho roku. Bol od mamičky dieťatka, ktoré navštívilo náš program. Mamička ďakovala za to, že sme jej dieťatku pripravili pekný zážitok...Bol to však jeden z posledných pekných zážitkov v jeho živote. Dieťatko začiatkom roka po náhlom zhoršení zdravotného stavu zomrelo...