Zajac, zlatko

V prvom rade sa však chcem vyjadriť na adresu moderátora. Napríklad mi vadilo, že ministrovi tykal. To, že sa osobne poznajú, nie je rozhodujúce. Pamätám však na múdre rady starších novinárov, ktorí ma učili novinárskemu remeslu: „Pamätaj na jednu zásadu – do médií nepatrí tykanie Tvojmu partnerovi v rozhovore. Aj keby ste sa ako poznali. Tykaním a naznačenou familiárnosťou môžeš viac pokaziť. Diváci, poslucháči, čitatelia – tí všetci budú mať pocit menšej objektivity pri Tvojom materiále. Sila a osobnosť novinára sa neukazuje tykaním.“Ale nejde len o tykanie, ktorú by znižovalo objektivitu relácie. Hríb používal aj sofistikovanejšie metódy, ktoré ovláda napríklad aj bývalý taliansky premiér Berlusconi. O čo ide? Najskôr dám priestor na vyjadrenie „im“, a potom ich argumenty vyvrátim. A tým téma končí, prechádzame ďalej. Táto metóda sa niesla celou reláciou. „Zlí“ lekári kritizujúci reformu sa vyjadrili ako prví, a potom pán minister a jeho poradca Pažitný zniesli ich argumenty pod čiernu zem. Ich pohľad svedčil o všetkom, len nie o tom, že by druhú stranu brali za rovnocenných partnerov. Len čísla a čísla, tie rozhodujú. Človek je tvor ekonomický, či nie? A Vy sa nehrajte na ekonómov!Hríb chvíľkami pôsobil nie ako moderátor relácie, ale skôr ako prísediaci. A besedu moderoval pán minister. „Toto nie je dobrá téma,“ snažil sa dokonca v jednej chvíli diktovať smer debaty minister Zajac. Vtedy, keď do diskusie vstúpil gynekológ Čierny (tuším tak sa volal) a dosť otvorene rozprával o problémoch a praktikách v zdravotníctve.Počas celej diskusie som mal pocit, že pánovi ministrovi nejde v reforme o pacienta (toto slovo použil na obranu až v závere), a vôbec nie o lekárov. Ten arogantný výraz tváre, ktorým komentoval argumenty prítomných dvoch -troch „zlých“ lekárov, tak ten sa nedá napodobniť. „Vy ste iba lekári, ale ekonomike nerozumiete!“ „Nechcem Vás urážať, ale – ako by ste definovali HDP?“ pýtal sa počas relácie takto lekárov. S cieľom strápniť ich, pretože nerozumejú ekonomike. Ako potom môžu fungovať v zdravotníckom sektore? Na diskusii sa zúčastnili aj doktori, ktorí ho v tomto vnímaní slepo podporili. „Zdravotníctvo je biznis ako každý iný!“ Ale to hádam nie? Sú napríklad v Rakúsku všetky nemocnice akciovými spoločnosťami? Sú v Rakúsku zdravotné poisťovne v súkromných rukách?Bolo trošku trápne pýtať sa odborníkov – lekárov (a nejakí spiatočnícki lekári v relácii teda neboli) na ekonomické definície. Ale možno v ponímaní pána ministra nie. Najmä ak ho v tom podporoval inžinier (keď ho takto oslovovali v diskusii o zdravotníctve prítomní doktori, bolo to trošku komické) Pažický – spolutvorca reformy. „My ľudia sme človek ekonomický. Má dať – dal. Viem, na zdravotníctvo dávame 6% z HDP, v EÚ štandard je síce 8-9% - ale odkiaľ na to máme brať?“ pýtal sa inžinier lekárov. Tiež s dosť hustým výrazom v tvári (a najmä v očiach). Čísla, nič viac. Nepochybujem, aj pán inžinier je skvelý ekonóm (to hovorím vážne). Ale brať zdravotníctvo len ako ťažký biznis cez prizmu čísel, zdravie len ako tovar? A potom tých, ktorí sú napríklad proti premene nemocníc na akciovky, nálepkovať ako spiatočníkov! Tí ľudia sediaci na druhej strane oproti pánovi ministrovi však neboli hlúpi!Komunikačným vrcholom prezentácie pána ministra bolo, keď kolegyňu doktorku nazval Zlatko. „Pán minister, ja pre Vás nie som zlatko,“ ohradila sa.„Ale ste, ste taká zlatá,“ snažil sa svoj nevydarený fór zľahčiť. Bezúspešne. Bolo to skôr veľmi trápne. Maskovanou familiaritou zakryť aroganciu a povýšenecký tón...Istú neúctu voči lekárom pán minister preukázal aj na záver relácie, kedy vo svojom dlhom emotívnom monológu (na ktorý už Hríb nedovolil ďalšiu reakciu...) nazval to svoje reformné videnie jedným (rozumej „jediným správnym“) svetom, a lekárov posadil do druhého (rozumej „spiatočníckeho“) sveta. „Stret týchto dvoch svetov je nevyhnutný, ale ten náš svet prinesie svetlú budúcnosť. A tí druhí ľudia, tí azda pochopia,“ niečo v tomto zmysle sa sarkasticky snažil povedať smerom k nešťastným trom mušketierom – zástupcom lekárov kritizujúcich isté kroky v priebehu reformy...Nemám rád videnie sveta v intenciách alebo biele, alebo čierne. Ani jeden lekár prítomní na diskusii netvrdil, že zmeny (tu sa už radšej vyhýbam sprofanovanému slovu reforma) nie sú potrebné. Sú. Dovolím si tvrdiť, že systémové zmeny, ktoré by zlepšili situáciu v zdravotníctve, nikto nespochybnil. Aj tí „zlí“ lekári dokonca na základe programu dvojice Zajac – Pažitný pred reformou v relácii poznamenávali, že veľa, respektíve to dôležité v systéme sa za 4 roky nezmenilo. Za to však dostávali z očí reformátorov hromy-blesky. Súhlasím s lekármi, že cieľom reformy by nemali byť čísle a tabuľky, ale ľudia. Pacienti a lekári. Ak oná reforma nie je o nich, je zbytočná.A vážený pán minister, rada na záver. Nestačí dobré veci iba robiť, ale vedieť ich aj „predať“ verejnosti. Arogantným a povýšeneckým štýlom sa Vám to veru nepodarí.