A (informačná) vlna za vlnou sa valí...

Pravda, za časť informačnej potopy si môžem aj sám. Pred dvoma mesiacmi som si dal po prvýkrát v živote namontovať satelit. Fasa vec, otázka je, na čo mi je potrebná. „Aha, máme aj Srí Lanku! Aj Kubu! Aj Klubový kanál Realu Madrid! Aj Tureckú televíziu TRT International! Aj Al Jazeeru!“ informoval som vzrušene v prvých dňoch manželku.Nestačí človeku desať staníc? Myslel som si, že nie. Naraz mám ako divák staníc cez štyristo, a aj tak pozerám maximálne tých desať. Ostatné „prebieham“ len ako folklór. Ale utešuje ma fakt, že keby k nám niekedy čírou náhodou zavítala návšteva zo Srí Lanky, mám ju čím prekvapiť:-)...Inak aj tých desať staníc, ktoré dokola „točím“, stačí na slušné informačné záplavy. Správy jedny cez druhé. Publicistické relácie. Reality shows. Medzitým záplava reklám...Niečo nevidieť? Človek riskuje, že bude v spoločnosti braný za outsidera. Aspoň také sú občas nálady vo verejnosti. Boli za čias Mojsejovcov, všakovakých miliónových projektov...A hrozí to aj teraz. Väčšina z nás síce tvrdí, že Vyvolených ani "Veľkého Brata" pozerať nebude. Ale opak bude asi pravdou, aspoň poodhrnúť záclonu sa pokúsi pravdepodobne väčšina z nás. Veď by sme bez toho neboli „in“ a nemohli vyjadriť hoc aj záporný názor....Médiá elektronické i tlačené, všetky sa predháňajú v tom, aby nás zahltili v čoraz väčšej miere okrem užitočných aj zbytočnými (jazykom médií povedané bulvárnymi) informáciami. Vraj si ich sami žiadame...Milé médiá, omyl! Vy nám ich vnucujete! Nútite mi ich spôsobom, že ak si niečo neprečítam, nebudem mať pocit, že viem všetko čo by som mal vedieť. Vaša teória je síce chorá, ale vy viete, že zaberá...Ja sa ale na vašej informačnej vlne tsunami viesť nechcem! Môžem sa jej však nejakým spôsobom vyhnúť?Nie, bezvýchodisková situácia to v žiadnom prípade nie je. Všetci máme šancu sa ničivej informačnej vlne vyhnúť, a to veľkú. Ako? Máme jednoducho šancu príjem informácií selektovať. Nepozerať denne všetky správy od siedmej do ôsmej, ale (maximálne:-) len jedny vybrané. Skúsiť televíziu niekedy večer aj nezapnúť. Kašlať na reality show Big Brother, aj na Vyvolených. Takisto skúsiť niekedy ignorovať novinový stánok a ísť ďalej. Skúsiť niekedy nesurfovať cez všetky webové adresy, na ktoré sa častokrát len náhodou dostaneme.Viem na vlastnej koži, aké je to ťažké, mať dobrovoľne informačný „absťák“. Človek sa môže budiť zo sna z pomyslenia, že ho jeho veľký brat naháňa a hrozí mu, že sa nikdy nestane vyvoleným. Človek môže mať obavu z toho, že sa šéfovia televízii vo sne spoja a za trest ho prinútia vo sne pozerať nonstop všetky televízne programy naraz...Môžeme mať strach z informačného hladu, ale...Máme vôbec inú šancu, ako aspoň občas príjem informácií obmedziť?„Nejedz tak hltavo, pomaly. A už by Ti aj stačilo. Nasýtenosť sa neprejaví hneď, ale až niekoľko minút po jedle,“ vravievala mi sedliackym rozumom vyzbrojená moja babka.Neplatí toto isté v prenesenom slova zmysle aj na prijímanie informácií?